Sobota je skvelý deň. Nie že by som nemal svoju prácu rád. Naopak tenadrenalín, čo mi neraz spôsobuje by som nechcel meniť, ale na offlinedeň sa vždy teším. Moja pôvodná predstava bola typicky chlapská -prespať ho a čumieť do "bedne". Keď mi ale o 10.55:37 pípne icq oddrahej kolegyne Zuzany H. s otázkou, čo dnes porábam, razom sa menia priority, spomenúc si na skutočnosť, že je v meste akcia Bratislava a knihy za 5 Sk a hlavne možnosť stráviť deň vo veľmi príjemnej spoločnosti.
Každopádne dostať sa do prevádzkovej teploty u mňa nie je pri mojom biorytme (vstávanie o 11.00 ukladanie sa na spánok o 4:00) otázkou pár minút a keď sa k tomu priradí ešte aj električková zápcha niet divu, že meškám.
Vo dvore Staromestskej knižnici na Klariskej sú na stoloch rozložené knihy, ktoré sú ponúknuté do výpredaja. Slovenské za 5 Sk, anglické od 50 Sk vyššie. Kým Zuzana na mňa čaká podarí sa jej "uloviť" niekoľko zaujímavých kníh.
A dokonca aj anglický preklad knihy bývalého šéfredaktora SME s predslovom Václava Havla.
Avšak napriek drobným skvostom sa obsah dražby niesol v drvivej prevahe kníh s nasledujúcim titulom
alebo rôznych vedeckotechnických revolúcií v socialistickej budúcnosti. Zobrané spisy Wilhema Piecka, Karola Marxa či V.I.Lenina a Michaila Gorbačova tiež môžete nájsť. Na burzu sa ešte niekoľkokrát vrátime. Ale úspešnosť sa už nezvýši. Akurát sme svedkami ľudsky nízkej reakcie, keď osoba predávajúca anglické knižky miesto aby odpovedala na dotaz kupujúcej, či je nejaká knižka ozaj za 5 Sk, jej ju vytrhne z rúk, uteká ju zaplatiť a tento svoj čin zdôvodní predkupným právom. Už by som ani nemal chuť niečo kupovať po takomto zážitku.
Presúvame sa do redakcie odložiť knižky a pri tom predsa len trochu zadminujeme, zrušíme jeden blog na vlastnú žiadosť, zmeníme nicky na priezvisko a pozrieme letmo stažnosti na diskustérov. V radostnom zistení, že slnečné aj keď nie najteplejšie počasie sa pozitívne odráža aj v blogosfére, vyberieme sa do mesta.
Pri Starej tržnici je dlhý rad ľudí, ktorí čakajú na možnmosť pozrieť sa do kostnice v útrobách kostola sv. Vavrinca. Zavrhneme prípadné čakanie a vyberáme sa do Starej radnice a odtiaľ potom do Primaciálneho paláca.
Pravdupovediac nespomínam si, kedy a či vôbec som videl niekedy gobelíny. Rozhodne pozoruhodné.
V zrkadlovej sieni vystupujú žiaci hudobných škôl, Zuzana trefne poznamenáva pri trápení sa jedného žiačika s akordeónom, že rodičia asi mali len potrebu dať ho do hudobnej školy a nevedeli sa rozhodnúť pre vyhranený nástroj. Komická je aj situácia, keď sa flautistky zľaďujú s klavírnym doporovodom dlhšie ako trvá zahranie diela samotného.
Na nádvorí Primaciálneho paláca spievajú v retroštýle pesničky z repertoáru Františka Krištofa Veselého. Spevák práve smutne medituje nad bielymi margarétami a že on šťastný už nikdy nebude, nech miluje iného, on jej navždy ostane. Áááááááááách jak dojemné.
Zájdeme sa pozrieť aj na poschodie kde sídli primátor. Pán Ďurkovský a jeho námestníci komunikujú s návštevníkmi. Dovolím si spýtať sa tohto slušného pána na záhady v intervaloch bratislavských električiek, ktoré z nejasného dôvodu rady chodia v dávkach. Pán primátor podľa očakávania nemá o tom vedomosti, ale pritaká, že na niečo podobné sa mu sťažovala nejaká pani z Rače. Aj keď nič nevyriešim, dobrý dojem ostáva.
Ďaľšiou zastávkou je Michalská veža. Za 40 rokov života v Bratislave sa mi nejak nepodarilo vykotúľať sa ne jej vrch.
Pohľad z veže smerom k Univerzitnej knižnici.
Pohľad z veže opačným smerom.
Pri zdvihnutí hlavy vidno krásne kostol sv. Trojice s prezidentským palácom v pozadí.
Z veže je skutočne skvelý výhľad. Konkrétne na Františkánsky kostol v pozadí s bývalým Presscentrom dnes Tower 115.
Po namáhavých výstupoch treba doplniť kalórie a tak usadáme v Rolland café na zákusky. Zuzana si vyberie tiramisu a ja gaštanovú bombu. Poteší ma, že vraj nie je tak kapitálne hriešne ako to, čo som mal ja na minipárty. Ja zas zisťujem, že gaštanové pyré, aké si pamätám z detstva, asi už v Bratislave nikde nedostanem.
Vraciame sa do redakcie po knižky a z redakčnej terasy ešte spraví Zuzana zábery na Hrad.
Nuž aj takto nejako vyzerá takmer offline deň adminov. Lebo úplne offline, to by sme asi už nedokázali byť.
Foto: 1-4, 10 Zuzana Hošalová, 5-9 Robert Dyda
