Neviem či je chuť urobiť občas niečo bláznivé, vymykajúce sa šedivému žitiu, typickým prejavom krízy stredného veku, ale občas ma to chytí. Zvlášť pri kolotočoch. Ak sa ocitnem v zábavnom parku, vždy si skúsim minimálne jazdu na horskej dráhe. Asi najhoršie to bolo v Štokholme, kde sme sa rutili kolmo a dole hlavou.
Ak si nájdete fintu B, ako takú jazdu "prežiť", potom je to relatívne zaujímavý zážitok. V opačnom prípade môže byť nadmerné preťaženie alebo chvíľkový bezváhový stav dosť nepríjemné, rovnako tak skutočnosť, že máte oblohu tam, kde bola pred chvíľou zem.
Aby ste nemuseli vysvetlovať druhým ľuďom, aké to je padať nosom do dola pri rýchlosti 96 km za hodinu, treba si pribrať do partie ďalšieho "nadšenca" ale niekoho proste ukecať.
Napríklad tak ako som to urobil ja, keď som nášho top blogera (toho času v hibernovanom stave ) Petra Moskaľa prezývaného Moski nahovoril na jazdu boosterom. Hlavne preto, aby som ho prebral zo stavu stázy, ktorú mu vraj spôsobilo stiahnutie článku na jeho blog.
Mimochodom, ak ste nemali možnosť zažiť Petra live, urobte to vždy, keď bude príležitosť. Málokedy sa vám naskytne stretnuť tak autentického človeka, ktorého písomný prejav sa priam dokonale kryje s realitou. S belmondovskou charizmou, sťa špongia nasával všetko, čo sa okolo neho deje a tak verím, že naša spoločná párminutová jazda napomôže jeho prebratiu sa, čím poteší všetkých, čo ho radi čítali.
A tu je malá dokumentácia, za ktorú vďačíme našej milej spolublogerke Ivett .
Posledná kontrola pripútania a zapnutých vrecák.
Hrôza v očiach nie je hraná. Ide o všetko.
Zhlboka sa nadýchnuť, pevne sa chytiť a ideme na to.
Desaťkrát v smere jazdy.
A desaťkrát v protismere a máte to za sebou.
Foto: Ivett Valovičová
