Chalanisko cestou riadne dusil tú mašinu, počas mierneho stúpania auto začalo dymiť.
-No do ****, aby sa mi motor neprehrial a nezadrel. Á pustím kúrenie, otvor si okno, nech ti nie je teplo.
Vonku bolo niečo cez tridsať. Auto spokojne priadlo do serpentín. Dokonca sa aj mierne ochladil motor. Trošku nám teplo bolo.
-Len aby niekde policajti neboli.
- No, dúfam, že nebudú, minule keď som sa tak vracal zo zahraničia, dva dni nič a v poslednej dedine ma chytili.
- Ináč, ja by som to ani nemal šoférovať, na príves potrebuješ „Éčko“ a je to nad 3,5 tony, to ti treba „Céčko“. A ja mám len „Béčko“. A toto auto ani nesmie ťahať takýto veľký náklad. Čo už. Verme, že zelení nebudú voľakde sliediť.
Cestou nadol tými kopcami, to s autom mierne kývalo.
-No dúfam, že sa s tou kravou neprekotím voľakde do kanála.
-Tak pôjdeme na druhom.
-Tá druhá nemá baterku. Na nej sa nedá ísť.
Cesta beží celkom rýchlo, opäť raz zaujímavá situácia.
V poslednej dedine pred mojím rodným mestom.
-No, už len kúsok a sme doma. Nikde neboli fízli.
V diaľke zaparkované na okraji cesty čierne civilné auto. Bol to moment. Na cestu pred naše auto vyskočila osoba. Bolo to v sekunde nestihol som si uvedomiť, že to je policajt. Vytasil tú ich červenú panvicu, aby sme zastali. Šofér to absolútne nečakal. V miernom šoku, to stočil na prašnú krajnicu a zaflekoval. V priebehu si neodpustil ešte pár šťavnatých slov na adresu strážcov zákona. Sedeli sme v aute a čakali, čo sa bude diať. Jedno nám to nebolo..
Prišla tá "akčná" policajtka, čo nám vehementne skočila do cesty.
-Dobrý deň pán vodič, cestná kontrola!
Spoza je chrbta sa vynorí druhý kolega v zelenom, s úsmevom od ucha k uchu, mľaskajúc pritom žuvačku. Suverénne sa oprel o zrkadlo a spustil.
-No, čo pán vodič, dobre som vám prečítal z pier? Do p*** vy*******, k***** zelení?
V miernom strese vodič priznal, že niečo podobné myslel a aj povedal.
-Vaša kolegyňa mi skočila do cesty, skoro ma šľak trafil. Prečo ste sa tak ukryli? Absolútne sme vás nezbadali.
-My nemusíme byť na viditeľnom mieste.
A začali nám prednášať nejaké najnovšie paragrafy od policajného prezidenta.
-Nameral som vás zo 120 metrov, išli ste 65 km/h dolu kopcom.
- Nevšimol som si tachometer, už bol koniec dediny. Dáte mi pokutu?
-To bude na 40 Eur.
-Ale ja tu mám len 25 Eur.
-No dobre, nejako sa dohodneme.
Zobrali mu papiere.
-Do prdele, ak si všimne, že nemám v poriadku vodičák, to bude za veľa.
Asi po pár minútach prišla policajtka s blokovou pokutou 20 Eur, vodič to podpísal a zaplatil. Dostal aj dôležité napomenutie.
-A nabudúce už jazdite pomalšie, nespoliehajte sa na koniec dediny, máme hliadky všade!
Vrátili mu papiere a my sme v pokoji odišli.
-No to bolo zadarmo tých 20 Eur, ja som čakal, že dostanem aspoň 200 alebo 300 Eur.
-Ešteže máme takých super policajtov, pravda?
Vtipná, zvláštna, reálna situácia z ciest. Takúto skúsenosť s policajtmi som naživo nevidel, len počul.
Keby viem, idem k policajtom aj ja. Aspoň by ma za tých osem mesiacov „ťažkého rýchlo-kurzu“(určite sú aj výnimky a nie všetci policajti sú z jedného vreca) naučili perfektne sa skrývať za auto, skákať šoférom do cesty, čítať dokonale z pier, odčítavať presne rýchlosť z radaru, recitovať paragrafy a prehliadať banality...
