Vo veciach “vzťahových“ som úplný laik i keď túto problematiku študujem už istý čas. A to som popri tom prešla základku, strednú aj vysokú. Všetky stupne vzdelania som zvládla bez väčších problémov, ale z vecí “vzťahových“ som stále pohorela. Ešte šťastie, že som doteraz mala toľko možností. Pátram po tom, koľko šancí ešte mám, ale nemôžem sa dopátrať. Nikto o tom nič neviem, nie je to napísané v žiadnej múdrej knižke, nedá sa to vygoogliť.
Čert to ber! V podstate mi je jedno, koľko šancí ešte mám. Hlavne by som chcela, aby táto šanca, ktorú mám teraz, bola tá posledná. Preto sa snažím, motám, lamentujem, rešpektujem, smejem sa, plačem, dusím, zaháňam, tancujem, boxujem...Ale mám pocit, že jednotlivé ukazovatele nepoužívam správne. Niekedy premýšľam nad výberom, inokedy zase zvolím výber “len tak“, tzv. “len tak“ výber. A párkrát som sa aj trafila. Môj pán M. bol veľmi spokojný. Chcela by som, aby to tak bolo vždy. Správny výber rovná sa spokojnosť. Mám však jeden problém. Niekedy aj viem, čo je správne, ale mám nutkanie použiť úplne opačný ukazovateľ. V škole som také nutkanie nikdy nemala. V živote ho mám. Najskôr som kvôli tomu chcela vyhľadať lekársku pomoc. Nie je predsa možné, aby som sa po toľkých cvičeniach z vecí “vzťahových“ neodrazila ani z prvej lekcie. Ale raz v noci, keď spánok tak klasicky neprichádzal, som prišla na to, že lekársku pomoc vlastne vôbec nepotrebujem. To, čo potrebujem je poriadny príval kyslíka do mozgu, dobrý spánok a hlavne odvaha, t. z. zbaviť sa strachu.
Pretože práve strach je brzda zatiahnutá v nesprávnej chvíli. Strach rovná sa zlý výber. Nemôžem sa predsa donekonečna obaľovať igelitom alebo sa hádzať do vreca. To mohla len Yoko Ono, pretože ona sa nebála milovať Lenona. A Lenon sa hodil do vreca tiež, lebo vedel, že tá Japonka nepracuje so slovom brzda.
Zbaviť sa strachu a milovať. How simply!
A opäť mám pocit, že so pochopila...
