Pre každého niekto iný. Pre seba Ja. Zoznam autorových rubrík: z postele, miesta, múzy(ži), poetické želé, semafór, Súkromné, Nezaradené
Schádzam dolu sídliskovými schodmi, lúče slnka sa pretekajú, ktorý prvý pohladí líce s jemnou červeňou, pery málinko pootvorené, oči málinko privreté, vyžívam sa v tejto chvíli. Chôdza sa hompáľa radosťou, hudba v ušiach znie ako óda na všetko ožiarené slnkom.
Nie je to o šialenstvách, ktoré ubližujú druhým, nie je to o šialenstvách, ktoré ubližujú nám. Je to o šialenstvách, vďaka ktorým vieme, že žijeme. Je to o šialenstve života, ktorý sa každý deň učíme žiť.
A čo tak na chvíľu zastať, započúvať sa do vnútorného hlasu a snažiť sa so všetkou ochotou a láskou si pomôcť ...? Pretože zo spokojnosti seba vyviera spokojnosť iných. Každý krôčik musí vychádzať od nás, z nášho presvedčenia.
V jednej z predchádzajúcich úvah som sa rozhodla, že začnem o čosi poctivejšie spájať myšlienky s činmi. Od chvíle, keď som vybrala truhličku z pod postele a prestala ju skrývať pred svetom cítim, že to bol správny krok...
„Bez činu ostáva aj tá najkrajšia myšlienka bezcennou.“ Nemám predstavu, kto ako prvý citoval tento citát. Nemám predstavu, kde som tento citát zahliadla prvýkrát. A rozhodne po tom teraz nebudem pátrať. Ale páči sa mi, pretože je tak kruto pravdivý, t. z. pravdovravný.
