Iveta Dzureňová
Moja pani Noc
Všetky vyschnuté ruže sú už dávno preč. A možno tu ani neboli. Veci sa udiali vo zvláštnych okamihoch svetla a tmy, za sprievodu číchsi povzdychov. Ani pohár vody neuhasil môj smäd, ani balkánsky šalát nenasýtil môj hlad. Otáčam farbami Rubikovej kocky pri svetle lávovej lampy, rozvalená na červenom koberci, pri zvuku lahodných tónov neznámej hudby.