Arshia

Keď sa India vnárala do pohybu mesiaca

a ornament na tele ženy spieval smutnú pieseň,

všetko znehybnelo túžbou neopísateľnou

dotknúť sa jej, kým príde jeseň.

A tak tancuje dievča Indické na cípe mesiaca,

tancuje, rovnováhu nestráca.

Je vytrvalá a krásne očarujúca,

nepodstatné, na čom doteraz záležalo, sa rúca.

Vlní sa krásne smutné stvorenie na cípe mesiaca,

od tejto chvíle len prijíma, nič už nestráca.

Za vernosť zaslúži si dotyk čistej zeme,

pomaly nachádza sa, rastie, zreje.

Posledná slza ornamentu na jej hebkom líci,

posledný tanec v tme za citmi.

Končí sa príbeh dievčaťa z Indie,

keď budeš snívať, jej príbeh ožije.