Udržiavam rovnováhu
v krivom svete náhody.
Balansujem.
Nešliapem si na nohy.
Udržiavam rovnováhu
vo svete, ktorý má váhu.
Padám.
Vstanem, sadám.
Udržiavam rovnováhu
v jednoduchosti významu.
Nesofistikujem.
Uvoľnená padám na hlavu.
Cirkulujem ako krv. Nepýtam sa, nepremýšľam, len cirkulujem. Nemôžem sa zastaviť. Nachádzam sa v delíriu Života. Baví ma, šteklí ma, trápi ma, napája ma. On je vďaka mne Životom, vďaka mne má prečo žiť. Ja som jeho múzou, on je mojou múzou a navzájom sa múzime. Sme takí nerozluční pár - na sebe závislí , ale dokážeme žiť ako nezávislí. Dýchame si na krk, ale nemienime sa rozlúčiť. Ideme spolu ruka v ruke ďalej a ďalej a stále bližšie a bližšie. Nikto neprekoná našu lásku pozemskú.
Stvorení pre seba.
V dobrom aj v zlom.
Kým nás smrť nerozdelí.
Takto by mal vyzerať pár 21. storočia. Storočia, ktoré toho toľko prežilo, že iné páry, ako sme my dvaja, by už ani plodiť nemalo. Ja a môj Život sme reprezentatívna vzorka. Reprezentujeme citovo-rozumovú lásku, ktorá sa dokáže stále správne rozhodnúť pre dobro nás oboch; teda Mňa a Života.
Milujem sa múzovať, napĺňa ma to Životom.
A tak cirkulujem so Životom a pre Život a nedávam zbytočné otázky. Až sa raz zastavím, nebude to kvôli nemu. Bude to pre neho...
