Včera som pri večeri s mojím pánom M. pochopila jednu vec. Láska dokáže plynúť veľmi príjemne, ak si my za každú cenu nevyhľadávame problémy. Niekedy človek priveľmi špekuluje a vŕta do vecí, ktoré za to vôbec nestoja. Po niekoľkých hádkach to človek pochopí /možno/, ale môže sa stať, že už je neskoro, resp., že vzťah má štrbinu, ktorá občas nepríjemne vykukne.
Momentálne sa učím milovať bez zbytočných výčitiek. Nie je to jednoduché, obzvlášť s mojou povahou, ktorú som si roky pestovala. Beriem to však ako výzvu uľahčiť si život a nemať zbytočne ťarchu na duši.
A tak sme s mojím pánom M. večerali a cítili sa úplne skvele, lebo som posledné dni zaháňala všetkých zlých duchov. Videla som, že je rád, lebo ja som rada. A dokázal mi odpustiť aj moje prešibávačky a výbuchy smiechu v preplnenej reštaurácii. Ľudia sú taká rasa pozemská, ktorá dokáže “ovplyvňovať“. Pevne verím, že môjho pána M. ovplyvním do miery takej, že si raz so mnou na terase zatancuje na “Noc v Roxbury“. Bez chmár ďalej zájdeš...
Pocit, keď som pri ňom,
sila jeho dychu
snaha po ostychu
v nemravnom tichu
tancujeme ladadi ladadaa
Si ako pevný KLAS
po ktorom prechádza ráno MRÁZ
laadaadii laadaadaa
/túžba po krásnej žene,
ťa po kamenistých lúkach ženie/
Odpútaj sa!
Nikto tu o nás nič nevie
