Hlavný hrdina Lynchovho filmu, povedal jednu úchvatnú vec: „Pokiaľ máš zbesilosť v srdci, bojuj za svoje sny.“ V každom z nás je kúsok divočiny, kúsok studenej hliny, kúsok zažratej viny. Všetci sa snažíme žiť. V každom z nás je čosi zvláštne, čosi neuchopiteľné, čo každý z nás musí dostať von. Každý to robí, ako vie. A to je to najpodstatnejšie – urobiť to.
Je toľko farieb medzi nami, toľko tvarov, toľko vôní. A tu použijem staré známe, že koľko ľudí, toľko chutí. Každý z nás si môže siahnuť po tom, čo by chcel. Nemusí siahať po tom, čo by mal. A o tom je to šialenstvo života.
V Hesseho Sidhárte je napísané: „...to, čo je človeku pokladom a múdrosťou, znie inému ako bláznovstvo. Ja som rada za tú rôznorodosť človečenstva. Bez negatívnych postojov okolia, by som si možno nestála tak vášnivo za svojimi šialenstvami, nevynášala by som ich s takou nedočkavosťou na povrch. Niekedy priečenie sa, dokáže byť príjemne konštruktívne a nie klasicky dekadentné. Milujem všetky svoje doterajšie šialenstvá a milujem aj tie budúce. Dávam zo seba von slobodu, pretože som si privykla na jej ópiovú príchuť.
Ochutnávam všetko, čo nechutí skazene, dýcham všetko, čo nepáchne, dotýkam sa všetkého, čo sa snaží mať tvar. A aj keď si oblečiem tmavomodrý overal, stále to budem ja.
