Summertime, time, time
child, the living´s easy
fish are jumping out
and the cotton, Lord
cotton´s high, Lord, so high
Prisadne si ku mne zblúdilý mladík so svojou staronovou gitarou, zabrnká prvé tóny, zladíme sa a putujem ďalej cez Mary Jane, Piece of my Heart, Maybe...
Po západe slnka sa zastavíme u barmana Henryho na zopár tequíl, pokecáme o živote, o ružových snoch, o veľkých túžbach, jednducho o sebe. Zblúdilý mladík rozpráva o beatnikoch, že sa vraj zle narodil, že chce byť a žiť v ich dobe, prežívať to všetko s nimi, písať, piť, milovať sa. Vraj vtedy to malo iné čaro, iný nádych, inú chuť. Odrazu je akýsi sklamaný zo života, barman Henry nalieva tri tequily, jednu sebe, aj on by chcel zažiť iný svet. Žmýkam v ústach citrón, chcem sa aj ja tváriť kyslo, obaja sa začnú smiať, vraj čo sú to za komické grimasy. Som rada, že som ich rozosmiala, opäť sa bavíme o živote s úsmevom na tvári, pomaly sa opíjame do radosti, sme plní smiechu, púšťame si piesne z jukeboxu, Jimi Hendrix hrá svoje gitarové sóla.
Ráno sa zobúdzam s bolesťou hlavy v posteli so snehobielymi plachtami, slnko je ostré, podchytilo ma takmer celú, z diaľky počujem hrať People are Strange. Našla som kúpeľňu, hádžem na seba za dlaň studenej vody, v zrkadle vidím seba, som rada... Dlážka v kuchyni má primeranú teplotu pre moje bosé nohy, zblúdilý chlapec mi urobil hrianku v toastovači, kávu v kávovary a nalial džús do pohára. Bozkám ho na rozlúčku a ešte raz si zanôtime Summertime.
Čaká ma nový deň, nové prežitky, príbehy, v dave zachytiť cudziu ruku a nechať sa viesť ulicami San Francisca.
Skáčem prvá do vodopádu
nahá divožienka
som každého milenka
