Silnou charakteristikou eurozóny bolo, že nikdy nedodržovala vlastné pravidla. Dobrým príkladom sú Gréci, ktorí spĺňali podmienky na vstup do eurozóny len jeden rok a to len preto, lebo sa očakávalo, že tam vstúpia. Pakt stability a rastu sa permanentne porušoval a sankcie chýbali. Klub, v ktorom neplatia pravidlá, nemôže predsa fungovať. Jedine, že by to takto eurokrati chceli.
Je celkom smutné sledovať ako vplyvní bruselskí eurokrati využívajú krízu, ktorú sami spôsobili, na ďalšie posilnenie vlastných právomoci. Človek by až povedal, že krízu spôsobili, aby mohli rozhodovať o veciach, ktorých by sa národné vlády len tak nevzdali. Či sa im krízu podarilo vyvolať náhodou ich neschopnosťou alebo zámerne je už teraz jedno. Ak by priznali chybu, tak by to znamenalo, že musia zo svojich postov odísť a to by sa im určite nechcelo.
Ostatné dni prebieha na slovenskej politickej scéne silný boj o Euroval. Odborná diskusia však musela ustúpiť surovej politike a intrigám. Pod Eurovalom si väčšina ľudí predstaví Grécko. To je len čiastočná pravda. Grécko je mŕtvy pacient na prístrojoch, do ktorého pumpujeme lieky. Snáď už každý okrem politikov vie, že Grécko jednoducho musí zbankrotovať. Roky si žilo nad pomery vďaka svojim nezodpovedným politikom a teraz sa party skončila a treba platiť. Grécko pred viac ako rokom dostalo nezaslúženú šancu zachrániť sa. Mohlo začať šetriť a prestať vytvárať dlhy. No to sa bohužiaľ nedeje. Grécke deficity sa nezmenšili ani troška a dokonca aj keď odrátame náklady na úroky, tak Gréci stále míňajú viac ako zarobia. Neukázali ani len snahu o to, že si nejakú pomoc zaslúžia.
Euroval nie je len Grécko, ale aj ostatné nezodpovedné krajiny. Eurokrati pôvodne vytvorili Euroval 1 s tým, že možno bude stačiť na záchranu krachujúcich ekonomík. Soudruzi však niekde udelali chybu a nestačilo. Už vtedy niektorí odborníci hovorili, že v Eurovale 1 bude málo peňazí na záchranu všetkých. Ak by skrachovalo Španielsko alebo Taliansko tak by nám reálne nestačil žiaden Euroval. Preto si Európska centrálna banka našla bočnú cestičku priamym nakupovaním štátnych dlhopisov. Pred tým krok neslýchaný, teraz bežná prax. My Slováci to zaplatíme zvýšenou infláciou t.j. znehodnotením úspor a každoročným prudkým zdražovaním.
V zmysle vety Miltona Friedmana, že nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program, sa rozhodli eurokrati vytvoriť trvalý Euroval 2. Kým Euroval 1 by nás stál len „pár“ miliárd eur, tak Euroval 2 je priamym nástrojom transferovej únie. Pomocou tohto mechanizmu, menovej politiky a rozšírených kompetencií dokážu eurokrati preniesť rozsiahle množstvo peňazí od tých, čo míňajú menej (a sú zodpovední) k tým, čo míňajú veľa (a sú nezodpovední). Logika vecí hovorí, že tým pádom by sme mali začal míňať čo najviac, aby sme výhody Eurovalu 2 využili. Problém je však v tom, že zatiaľ, čo my by sme z dlhov zachránili západné krajiny, ktoré vytvorili už skôr obrovské dlhy, tak nás by už nemal kto zachrániť. Na východ od nás je už len Ukrajina a Rusko (áno, je tam ešte Estónsko, ale to je príliš malé). S miernou prímesou cynickosti by sme potom mohli povedať, že ak už máme rozflákať obrovské masy peňazí a zadlžiť naše vnúčatá (naše deti už zadlžené sú), tak to rozflákajme aspoň doma (a najlepšie s aspoň troškou rozumu).
Kedysi pred viac než rokom sme na Slovensko mohli byť hrdí, že ako jediné odmietlo nezodpovednú pôžičku Grécku a ušetrilo nemalé milióny eur svojím občanom. Bohužiaľ to už neplatí. Na Slovensku sa rozohrala okolo Eurovalu špinavá politická hra. Vydieranie, vyhrážky a nátlak sa stali bežnou pracovnou metódou. Niektorí politici si cez Euroval riešia svoje vnútropolitické komplexy a nezhody. Je smutné pozorovať ako niektorí z nich dokážu za rok aj niečo zmeniť svoje názory o viac než 180 stupňov. Odbornú diskusiu vystriedal cirkus, ktorý len ukazuje, že nie vždy ide politikom o dobro ľudí.
Euroval je pre Slovensko najväčšia hrozba, aká tu v novodobej histórií nášho štátu bola. Ani všetky vlády od novembra 89 dokopy by nedokázali ukradnúť toľko ako dokáže Euroval 2 transferovať bohatstva mimo Slovensko. Za neschválenie Eurovalu stojí aj pád vlády, aj neschválenie odvodovej reformy, dokonca aj návrat nezodpovednej vlády.
Ak sa páni politici nevedia dohodnúť, tak by rozhodovanie o Eurovale mali nechať na referendum. Slováci by rozhodli či Euroval chcú alebo nie. Politici by boli čistí za to, že oni nič nepokazili. Jediní smutní by boli eurokrati z Bruselu, lebo títo páni sa priamej demokracie desia ako čert kríža. Ich panický strach z toho, že malé Slovensko sa nebojí ich pokusov o silnú centralizáciu Európy, by znel až k naším ušiam.
Tento článok bol publikovaný dňa 13.09.2011 na webe argument.sk
