Tolerantný človek putujúci životom v absurdite všedných dní, ktorý rád stretáva nových a príjemných ľudí. Žiadosti o pomoc nikdy nepovie nie. Stojí si za svojím názorom aj za búrky, aj za horúceho počasia, napriek tomu si vždy vypočuje druhú stranu. Nesúďte ho, len ho čítajte.Píše aj blog o knihách citanie.com Zoznam autorových rubrík: peer-to-peer pôžičky, Nezaradené, Súkromné, Kultúra, Škola, čo nás nezabije, to nás posiln, Slávne meno Jozef, IT, Slovensko, Zábava
Viete čo napadne socialistovi, keď sa mu niečo nepáči alebo ho niečo poburuje? Treba to okamžite a bez odkladu zregulovať! Najnovším prípadom takéhoto socialistu, ktorý chce riadiť ľuďom životy, je minister kultúry Marek Maďarič. Ako sa nedávno vyjadril pre média, slovenské televízie treba poriadne zregulovať, lebo vraj „idiotizujú“ spoločnosť.
Dnes v rámci osláv 20. výročia slovenskej ústavy sa uskutočnila premiérová Bratislavská hradná časovka. Futbalové ihriska sú v pase, najnovšia móda je cyklistika. Chlieb a hry platilo v starovekom Ríme a platí to aj dnes. Len to trochu politici inovovali a namiesto futbalu použili Sagana. Lepší odpútavací manéver od dôležitých vecí si ani nemohli zvoliť.
Horúcou témou tohto leta bola rozsiahla verejná diskusia o dôchodkovom systéme a sociálnom poistení. Socialisti predstavili svoj ideálny plán na reformovanie dôchodkového systému a plán ako zefektívniť štátnu mašinériu plnú neproduktívnych byrokratov. Tieto rozsiahle zmeny v zákonoch boli prijaté po celospoločenskej zhode a s dostatočným predstihom, aby sa na ňu zainteresovaná verejnosť mohla pripraviť. Presne tak ako to v správnej demokracii má vyzerať.
Jeden môj dobrý kamarát študuje medicínu. Keď sme raz tak sedeli na pive, tak sa mi posťažoval, že ako praktikant je na tom ešte horšie než otrok. Otroci pracovali aspoň za stravu. Smutným faktom je, že k tým, čo nám raz budú zachraňovať životy, sa správame veľmi zle. Neodpustil som si a musel som mu vysvetliť, prečo bude celý život pracovať za málo peňazí aj keď robí veľmi cennú prácu.
Tento rok pravidelne padajú skoro všetky burzy v Európe. Teda okrem tej našej Slovenskej burzy cenných papierov v Bratislave. Tá drieme tichým spánkom, lebo sa na nej neobchodujú takmer žiadne akcie. Kúpite tam maximálne nejaký ten dlhopis. S najväčšou pravdepodobnosťou štátny. Ak sa na našej burze nezačne čoskoro niečo diať, tak Slovensko bude jedinou krajinou OECD, kde kapitálový trh nebude fungovať. Mať fungujúcu burzu je výhoda pre hospodárstvo, lebo kapitál sa môže celkom ľahko dostať tam, kde je potrebný.
Verte tomu alebo nie, ale Euroval je podobné klamstvo ako americké hypotéky. Tie, ktoré spustili súčasnú finančnú a hospodársku krízu. Schéma fungovania amerických hypotekárnych derivátov a Eurovalu je natoľko podobná, že je to až zarážajúce. Urobili politické elity v Bruseli rovnakú chybu ako ich americkí kolegovia alebo to tak plánovali zámerne?
Dnes všetky naše bulvárne média vyrukovali so správou, že Mihál sa zbláznil a chce dať šéfovi Sociálnej poisťovne odmenu 55-tisíc eur. Strašné. Poburujúce. Otrasné. V čase krízy! Nejaké podobné reakcie to vyvolalo u niektorých ľudí. Nuž na Slovensku je celkom zvykom, že na myslenie nepoužívame racionálny mozog, ale iracionálne emócie. Škoda, že slepá závisť je u nás stále ešte taká rozšírená.
„Nič nie je také trvácne ako dočasný vládny program.“ – Milton Friedman. Euro a eurozóna boli od začiatku politický projekt. Francúzi sa chceli zbaviť marky a nemeckej Bundesbanky, krajiny na juhu Európy chceli mať zásterku pre svoju inflačnú politiku a Nemci si chceli vyliečiť komplex menejcennosti spôsobený Druhou svetovou vojnou.
Áno, presne tak. Aj takéto otázky sa vyskytnú na skúškach na našej škole. Nie, nie sme žiadna poľnohospodárska škola, sme klasická ekonomická vysoká škola. Takéto perličky sme sa učili na predmete Finančné právo. Naše vysoké školstvo sa snaží z ekonómov robiť polobohov a chce od nich aby vedeli všetko. Od matematiky/štatistiky cez právo až po nezmysly z iných odborov. Často sa potom divíme, že naším vysokým školstvom vychovaní ekonómovia nie sú odborníci vo svojej oblasti.
Presne tak. Pripravte sa psychicky na to, že od nového roka príde zdražovanie. Úderom silvestrovskej polnoci sa na Slovensku udeje zázrak a zrazu všetko zdražie. Nenásytní obchodníci vraj budú chcieť ožobráčiť Slovensko ešte viac. Politici budú búchať pästičkami po stole na tlačových besedách, obviňovať svojich rivalov a biť sa do hrude, že oni to zdražovanie vyriešia. Všetky možné média nám prinesú bombastické titulky o tom ako všetko zdražuje. Redaktori vo svojich príspevkoch prinesú emotívne príbehy o ľuďoch, ktorým zdražovanie likviduje sociálne istoty. Všetci budú v neuveriteľnom šoku, že si vôbec to zdražovanie dovolilo na Slovensko prísť. Veď to je nehorázne ako všetko pôjde hore. Kto by to bol povedal? Hrôza a des.
Tento týždeň bude vrcholiť boj lekárov s vládou o vyššie platy v zdravotníctve. Teda nie, podľa odborov si vyššie platy zaslúžia len tí lekári, ktorí podali výpovede. Je pomerne vtipné žiadať nejaké rozsiahle ústupky od vlády, ktorá v podstate neexistuje a má len dočasnú legitimitu do volieb a nemôže sa k ničomu zaviazať. Férovým postojom by bolo zobrať, čo ponúka a počkať na ďalšiu vládu a tú vydierať.
Podľa sociologickej definície je spoločnosť skupina navzájom neizolovaných ľudí, ktorí sa medzi sebou ovplyvňujú. Keď sa pozrieme na terajší stav slovenskej spoločnosti, tak od zhrozenia by nám mali stáť vlasy dupkom. Morálny regres a schizofrénia sa v ostatných štyroch rokoch na Slovensku udomácnili. Vlastne si z neho urobili baštu. V našej spoločnosti prestáva táto definícia spoločnosti platiť. Akcie niektorých ľudí nevyvolávajú reakcie celej spoločnosti, nanajvýš len istých skupín. Zákonite takto chorá spoločnosť musí smerovať k totálnej deštrukcii.
Na úvod krátky príbeh, ktorý sa skutočne stal. V istej rómskej osade raz žil jeden malý chlapec. Jedného dňa jeho otec privliekol do osady starú práčku. Tento malý chlapec spolu s kamarátmi rozobrali túto práčku na súčiastky a čo sa dalo, to chceli odniesť do zberne druhotných surovín. Majiteľ zberne sa ich rozhodol oklamať, lebo si myslel, že sú to len malé a hlúpe 5 ročné deti, a namiesto 90 korún sa im rozhodol vyplatiť len 60 korún. Náš malý chlapec však rýchlo prepočítal, že im dáva málo a pýtal toľko, koľko mu patrilo.
Minulý týždeň som urobil niečo, čo väčšina ľudí na Slovensku ešte neurobila a pravdepodobne ani nikdy neurobí. Bol som v rómskej osade. Dobrovoľne a bez donútenia. Jeden kamarát mi radil, aby som si zobral Desert eagle (aby som sa mal čím brániť), ďalší mi zase hovoril, že som tam nemal chodiť, lebo tam chytím nejakú infekciu. Napriek týmto všetkým predsudkom, s otvorenou mysľou som tam vstúpil. V rámci programu Národného demokratického inštitútu sme sa boli pozrieť na komunitné centrum v Roškovciach.
Na nariadenie Európskeho parlamentu sa vo všetkých krajinách EU musí v tomto roku zorganizovať sčítanie obyvateľstva. Termín toho nášho sa nezadržateľne blíži. Osobne si myslím, že je to maximálne nepotrebná vec, na ktorú bolo vyhodené obrovské množstvo peňazí. Niektoré otázky sa drzí štát nemá, čo pýtať a niektoré si vie zistiť aj sám. Sčítanie ľudu, ako sa to zvykne nazývať, je len ďalší spôsob ako chce štát a eurobyrokrati lepšie riadiť a kontrolovať naše životy. Chcú nás sčítať ako dobytok, aby vedeli lepšie centrálne naplánovať náš osud.
Viete bez použitia googlu, kto to bol Otakar Jaroš? Stavím sa s vami, že neviete. A nevie to ani väčšina Slovákov. Slováci sú asi zakliaty národ odsúdení zabúdať. V histórii sa síce objavili národní buditelia, no nepresiahli rámec svojej doby. My, národ slovenský sme odsúdení opakovať stále tie isté chyby. Vracať sa stále k tým istým zlým myšlienkam. Ak sa pozriem na súčasné Slovensko, tak mám chuť niekedy plakať. Nacionalistické a xenofóbne nálady v spoločnosti sú zarážajúce.
Po udalostiach tohto týždňa slovíčko kresťan dostalo nový význam. Najnovšie si pod ním môžeme predstaviť xenofóbneho hulváta, ktorý myslí len na seba a pokrytecky hovorí len to, čo mu vyhovuje. Tento týždeň Kresťanskodemokratické hnutie predložilo do parlamentu deklaráciu proti zabíjaniu kresťanov vo svete. Na ostatné utláčané menšiny páni z KDH akosi zabudli.
Na Slovensku máme veľké množstvo daní. Je ich toľko, že bežný človek o väčšine z nich netuší. Charakter dane spĺňa aj veľké množstvo odvodov a poplatkov. Daň je vlastne nenávratná a neúčelová platba, ktorá je zákonom vynucovaná. Ak človek zaplatí daň, štát mu nemusí na oplátku dať absolútne nič. Štát môže dane minúť na čo len chce. Daňoví poplatníci nemajú nárok mu do toho kecať.
Niekoľko dní dozadu som si na facebooku napísal nasledovný status: „Dnes som v spravách videl troch doktorov z Afriky a Arábie, ktorí sa k nám prisťahovali. Hovorili krásne po slovensky a založili si tu rodiny. Presne v tomto vidím budúcnosť Slovenska v demografii - cieleným prisťahovalectvom obsadiť pozície, ktoré populácia nášho štátu nedokáže pokryť. Škoda, že niektorí ľudia to nevedia pochopiť...“ V komentároch pod týmto statusom sa strhla celkom zaujímavá diskusia, tak som sa rozhodol urobiť z toho článok na blog.
Pravidelne každý utorok večer som sa tešil na seriál Doktor House, ktorý chodil na Slovenskej televízií. Ak nerátam denné spravodajstvo, tak to bol jediný čas spoločne s Formulou 1, kedy som sa vyskytol pred televíziou. Bohužiaľ aj o tento jedinečný moment ma Slovenská televízia obrala.
