Tolerantný človek putujúci životom v absurdite všedných dní, ktorý rád stretáva nových a príjemných ľudí. Žiadosti o pomoc nikdy nepovie nie. Stojí si za svojím názorom aj za búrky, aj za horúceho počasia, napriek tomu si vždy vypočuje druhú stranu. Nesúďte ho, len ho čítajte.Píše aj blog o knihách citanie.com Zoznam autorových rubrík: peer-to-peer pôžičky, Nezaradené, Súkromné, Kultúra, Škola, čo nás nezabije, to nás posiln, Slávne meno Jozef, IT, Slovensko, Zábava
Dnes po dlhom čase som sa bol opäť pozrieť ako sa darí mojej starej strednej škole. Gymnázium Jána Adama Raymana stále stojí a ja som na chvíľu upadol do spomienok. Tejto škole a mojím zážitkom počas obdobia strednej školy som sa na mojom blogu už venoval. Články boli na rôzne témy a keď som si ich tak pred chvíľou prešiel, tak ich bolo celkom dosť.
Presne táto veta mi napadla, keď som si čítal ako maturoval kolega Michal Lakovčák. A nenarážam tým na typ školy, ale na zodpovedný prístup našich učiteľov k svojej práci. Vzdelávať a odovzdávať vedomosti, ak sa tomu niekto bráni, je veru náročná vec. Ja už to mám za sebou. Akademický a maturitný týždeň boli dva najkratšie a zároveň najdlhšie týždne v mojom živote. GJARko mi bude chýbať. A to VEĽMI. Dokonca som za maturitné vysvedčenie dostal AUTO!
Tri maturitné dni sú preč a niekomu ostal zamrznutý úsmev na tvári a niekomu len slzy v očiach. Štátny pedagogický ústav (ŠPU) a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania(NÚCEM) sa tento rok vyznamenali paradne. Neviem do akej miery sú ich zamestnanci odrhnutí od reality, ale tipujem to minimálne na psychologickú liečebňu na Čarovnom vrchu. Externá časť maturitných skúšok začala...
Kto by to bol povedal, že je to už rok, dokonca presne na deň, čo som písal o GJARkovskom benefičnom koncerte. Čas zbehol neuveriteľne rýchlo a ja som sa vrátil na pôvodné miesto činu a opäť si pripomenul chvíle, na ktoré ešte dlho nezabudnem.
„Navždy sa zachová tá naša stužková...“ Takto nejako znie text veľmi populárnej pesničky od známej slovenskej skupiny. S radosťou uznávam, že je to absolútna pravda. Ja mám už svoju stužkovú za sebou. A určite na ňu nikdy nezabudnem. Alebo krátke pojednanie o tom, ako sa stužkujú informatici na Gymnáziu Jána Adama Raymana.
A je to tu. Život je zmena, zmena je život. Tak ako nám jeden školský rok skončil tak nám druhý začína. V mojom prípade je maturitný. Najkrajšie je na tom, že ešte teraz v hlave počujem našu bývalú triednu profesorku, ktorá nám stále hovorila, aby sme sa učili, lebo o chvíľu maturujeme. Priznám sa, že keby som vedel, akú veľkú pravdu má, tak by som sa aj bol učil.
Maturitný týždeň je už za nami. Niežeby som bol nejaký maturant, ale maturitný týždeň som si prežil aj ja. Síce možno troška pokojnejšie ako poniektorí maturanti, ale aj tento týždeň mal svoje čaro...
Dnes mala nasledovať bežná hodina angličtiny. No, nestalo sa tak. Dnešná hodina bola výnimočná. Mali sme totižto veľmi milú návštevu. Prišiel nás pozrieť Garry...
„Ja som na tom balkóne ešte nebola.“ Streda, 07.05.2008, druhé kolo prijímacích skúšok na stredné školy. Aspoň teda pre deviatakov. Pre nás, čo už máme tieto príjmačky za sebou, a maturitu pred sebou, tento deň znamenal niečo úplne iné. Dnes sme dali zbohom ďalším štvrtákom na našej škole. Ako ak si predstavujete smutné a uslzené lúčenie, tak potom netušíte o čom je život na prešovskom GJAR-ku.
Raymanov týždeň skončil. Niekomu za ním bude veľmi smutno, niekto si na neho už asi nikdy nespomenie. Čo všetko sme za tento týždeň prežili? Bolo toho dosť. Niekomu sa to páčilo, niekomu nie. Mojím pôvodným zámerom bolo každý deň zhrnúť, čo sa za daný deň stalo. Avšak zdravotné problémy a nedostatok času mi v tom zabránili. Takže to prinášam v jednom veľkom článku. Pozor, v článku je priložená galéria s fotkami.
A je to tu. Prvý deň Raymanovho týždňa nastal, ani sme si to nevšimli. Nevšimlo si to viacero ľudí...
Tak a je to tu. Dlho som sa obával, že kedy sa naša škola zblázni úplne a stalo sa to. Prešovské GJAR-ko sa nadobro zbláznilo. Čaká nás Raymanov týždeň a úspešne ho prežijú iba tí najodvážnejší....
4th International Particle Physics Masterclasses 2008 – toto je celý názov podujatia, na ktorom som mal tú česť sa zúčastniť. Ako si to mohli niektorí z názvu vydedukovať tento projekt bol zameraný na fyziku. Nie však len na takú nejakú bežnú fyziku. Práveže naopak, bol zameraný na vysokú fyziku.
„V podstate je to tak... Streda 27.2.2008 poobede – áno presne tak, ten čas nastal. V rámci ročníkovej práce z Informatiky ma čakalo odprezentovanie prezentácie. Možno si poviete, že v tom problém nie je, veď v škole žiaci/študenti robia prezentácie bežne. Avšak, táto bola iná. Táto mala byť oficiálna a na istej úrovni. Nie ako tie bežné.
Valentín je veľmi krásny deň, kedy si zamilovaní vyznávajú lásku a práve v tento deň sa udiala výnimočná udalosť. V Divadle Jonáša Záborského v Prešove malo Gymnázium Jána Adama Raymana benefičný koncert. Mal som tú česť zúčastniť sa a budem na to ešte dlho spomínať.
Konečne je piatok a ostatný týždeň skončil. Tento bol v tomto školskom roku doteraz asi najhorší a najhnusnejší. Ako skonštatoval jeden môj milý spolužiak po prázdninách to tak väčšinou býva.
„Tak si teda užite tu jednu prázdninu... S podobnými slovami nás na polročné prázdniny vyprevádzala naša triedna profesorka. Už je to tu, povedal som si. Konečne mám za sebou ďalší polrok. Avšak tento polrok bol úplne najhorší zo všetkých polrokov, aké som kedy zažil. A aby mi za týmto polrokom nebolo smutno, tak mi priniesol ešte niekoľko prekvapení....
