Asi najväčšou výhodou islamských bánk je, že odmietajú systém bankovníctva frakčných rezerv. Čiže fungujú len do výšky svojich rezerv (rozumej peňazí, ktoré reálne majú). Nevytvárajú imaginárne peniaze, keď by vám povedali, že peniaze máte na účte a použijú ich na niečo iné.
Najväčšou nevýhodou bánk založených na práve šaria je, že odmietajú úrok. Čiže ak si od nich požičiate peniaze, tak od vás nebudú pýtať útok. Tak isto, ak si k nim vložíte peniaze, tak vám úrok nepripíšu. Keďže šaria je starý systém práva, ktorý vychádza čiastočne zo stredovekého kresťanstva, tak považuje úrok za nemorálny. Namieste je teda otázka ako ochrániť svoje peňažné prostriedky pred infláciou? Nebola by to ľudská rasa, ak by nenašla spôsob ako pokrytecky pokrútiť svoje vlastné pravidlá a nenašla riešenie. Namiesto úroku vám banka k dlžnej čiastke pripíše pevnú sumu. Čiže vrátite banke o istú dopredu dohodnutú sumu viac ako ste si požičali. Tento nápad nie je nový, prišli s ním stredovekí bankári zo severotalianskych miest, keď chceli obísť pápežský zákaz úroku.
Na prvý pohľad sa zdá, že islamské banky sú konzervatívne a preto sa ich kríza nedotkla. Toto je pravda len do istej miery. Na rozdiel od našich bánk moslimovia nepovažujú ich banky za inštitúcie, ktoré operujú s peniazmi (ako by aj mohli keď vďaka úroku nemôžu oceniť peniaze), ale považujú ich za inštitúcie, ktoré kupujú a predávajú. Žijú tak z marže medzi nákupnou a predajnou cenou.
Dobrým príkladom je, ak si chce pravoverný moslim kúpiť nové auto. Zájde do banky, ktorá auto kúpi namiesto neho. Následne moslim banke spláca dohodnutú sumu, ktorá obsahuje cenu auta a maržu. Na Slovensku by toto bol raj pre špekulantov. U nás, ak si vezmete úver a nesplácate ho tak nakoniec k vám môže prísť exekútor a peniaze od vás vymôcť. Islamská banka to urobiť nemôže, lebo auto je v jej vlastníctve a keď moslim prestane splácať tak jej ostane auto, ktoré už nemusí mať žiadnu cenu. Moslim sa tak môže niekoľko rokov voziť v aute a keď sa pokazí alebo znehodnotí, tak proste prestane platiť. Takto sa banka nestáva veriteľom, ale investorom. Tu vidím potenciálne riziko, lebo ak raz zle zainvestuje do zlého projektu tak môže skrachovať ľahšie ako západná banka.
Islamské právo šaria tiež zakazuje účasť na projektoch alebo činnostiach, ktoré sú v akomkoľvek spojení s obchodom alebo výrobou bravčového mäsa, tabaku, alkoholu, lotérie, hazardných hier, oplzlostí a nedostatočne islamských alebo neislamských projektov. Škrtajú sa projekty vedúce k šíreniu kresťanstva judaizmu, hinduizmu, ateizmu, liberalizmu a podobne.
Takéto filtrovanie investícií ohrozuje stabilitu banky, lebo napríklad u nás by mala islamská banka zlé postavenie. V každej trafike nájdete tabak, v každej predajni potrevín alkohol. Taktiež nezabúdajme na subdodávateľov alebo na firmy, ktoré sa takýmto neislamským projektom venujú len časťou svojho biznisu. Toto všetko by bolo pre islamskú banku zakázané. Tým by výrazne obmedzila svoju konkurencieschopnosť.
Na islamských bankách je mi sympatické, že odmietajú systém frakčných rezerv. Ako milovník slobody však odmietam silnú reguláciu ohľadom výberu projektov a odmietanie úroku. Tieto banky možno na prvý pohľad vyzerajú bezpečne, no prílišnou samoreguláciou ohoršujú svoju konkurencieschopnosť a stabilitu.
Síce si neviem utvoriť názor, či takéto bankovníctvo je jednoznačne zlé alebo jednoznačné dobré. Má iste svoje pozitíva a negatíva a je otázne či by prežilo niekde inde, kde nie je silná moslimská menšina. Jednu vec však viem isto. Ak by bola u nás nejaká islamská banka, asi by som nevstúpil do žiadnej z jej pobočiek.
