Zvýšenie o 300 eur je pre niektorých ľudí celkom dosť, dokonca veľa z nich toľko zarobí za celý mesiac. Bohužiaľ takéto porovnanie nie je veľmi fér, lebo lekár musí študovať podstatne viac a jeho vedomosti sú tak cennejšie. Ceny na trhu výrobkov a služieb určuje trh prostredníctvom dopytu a ponuky. Je jedno aké náklady majú podnikatelia, lebo cena od toho nezávisí. Cena na voľnom trhu je určená vzácnosťou. Ak je niečoho dostatok, tak je predpoklad, že cena bude nízka. Ak je niečoho málo, tak je predpoklad, že si to budeme ceniť viac a viac za to zaplatíme.
Podobnú logiku by sme mohli aplikovať na trh práce. Študovať 6 rokov, potom si robiť atestácie a vlastne neustále sa vzdelávať je mimoriadne náročné. Ešte náročnejšie to vyzerá byť, ak si k tomu pripočítame zodpovednosť za ľudí a nehorázne dlhé zmeny a nočné. Z toho jednoznačne vyplýva, že stať sa kvalitným lekárom je náročné a nezvládne to hocikto. Konkurencia je veľmi malá. Preto je lekárov málo a tým pádom sú ohrozeným druhom. Upratovať a manuálne pracovať z nás vie v podstate každý. Napríklad na to, aby ste robili upratovačku (nič proti nim), toho veľa nepotrebujete. Naučíte sa narábať s metlou a čistiacimi prostriedkami a môžete pracovať. Náročnosť je pomerne malá a dokáže sa to naučiť skutočne hocikto. Preto je takýchto ľudí veľké množstvo a sú zaplatení pomerne lacno, lebo konkurencia je veľká a preto vymizla vzácnosť(resp. je veľmi malá).
Oponenti by povedali, že moja logika o vzácnosti vedomostí (lekár ich má obrovské množstvo a upratovačka skoro žiadne) je podkopaná práve prostitútkami a prostitútmi (aby som nezabudol aj na druhé pohlavie, pre jednoduchosť budem ďalej uvádzať len prostitútky). Prostitútky toho veľa nepotrebujú. Musia mať vypracované telo, ktoré ich predá, a niekoľko ďalších vecí. V podstate je to ľahký vstup do odvetvia a prostitútku môže robiť skoro každý. A predsa prostitútky zarábajú omnoho viac ako študovaní lekári. Kde je potom problém? Odpoveď je pomerne jednoduchá: štátne regulácie. Konkrétne cena štátnych regulácií. Prostitúcia ako taká je u nás neregulovaná a plne ponechaná na voľný trh. Prostitútky v podstate štátu neplatia nič, ani dane ani odvody. A máločo od štátu dostanú. Štát nereguluje odvetvie prostitúcie a tak nevytvára dodatočné náklady prostitútkam v ich „podnikaní“.
Oproti tomu pri upratovačke a lekároch štát vytvára mnohé prekážky, čím vytvára podnikateľom dodatočné náklady, o ktoré sú potom ochudobnení lekári a upratovačky. Štát vydal nespočetné množstvo regulácií napríklad v Zákonníku práce, núti ľudí platiť odvody a nehorázne vysoké dane, čím im berie peniaze, ktoré oni neskôr môžu použiť na to, aby sa o seba postarali.
Lekári ako takí sú na tom ešte horšie, lebo ich postihujú neúmerné regulácie a zasahovanie od štátu. Celé slovenské zdravotníctvo v podstate ovláda štát a doslova tak vymazáva vzácnosť. A je to práve vzácnosť, ktorá určuje výšku mzdy. Preto lekári zarábajú tak málo. Štát tým, že jednotne a centrálne (áno, je to centrálne plánovanie) určuje výšku mzdy nenechá vyniknúť kvalitných lekárov, lebo nedovolí voľnému trhu (t.j. my všetci pacienti), aby ich ocenil.
Lekári však nemusia strácať nádej. Oproti napríklad takým učiteľom, hasičom alebo policajtom majú jednú obrovskú výhodu. Sektor zdravotníctva je možné odštátniť. Zbaviť sa štátu a jeho regulácií, ktoré vytvárajú dodatočné náklady a odstraňujú vzácnosť.
Ak by sme medzi nemocnice pustili konkurenciu a voľný trh, tak v konečnom dôsledku by lekárom platy rásť začali. Začala by konečne pôsobiť vzácnosť. Peniaze v zdravotníctve by sa začali konečne využívať efektívne (konkurencia a vzácnosť by nemocnice donútila). Áno, my pacienti by sme za zdravotníctvo niekde museli začať platiť viac (nič také ako obed zadarmo neexistuje). Platili by sme však za kvalitu, lebo nekvalitný lekár by pacientov nemal. My pacienti by sme mali totiž, to čo teraz nemáme – možnosť výberu medzi konkurenčnými nemocnicami.
Ak by sme zdravotníctvo zbavili zbytočných regulácií v podobe štátu, tak by sme všetci zrazu boli spokojní. Lekárom by rástla mzda (tým kvalitnejším ešte viac), mali by sme kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť (ak by mal pacient na výber medzi dvoma nemocnicami, tak by šiel do tej kvalitnejšej, čo by vyústilo do ďalšieho skvalitňovania) a štát by bol spokojný, lebo by mal vyriešený problém. No dobre, štát by možno nebol spokojný, lebo by prišiel o moc v rukách, no podľa mňa je len dobré, ak dáme politikom, čo najmenšiu moc.
A čo treba urobiť pre odštátnenie zdravotníctva? Vytvoriť voľný a konkurenčný trh. Na jednej strane medzi nemocnicami a na druhej strane medzi zdravotnými poisťovňami. To, čo tu máme teraz sa na voľný a konkurenčný trh nepodobá. A ako to všetko docieliť? Dovoliť súkromnému sektoru, aby vstúpil do zdravotníctva. Odstrániť regulácie a štátnu kontrolu (z pozície moci, nie z pozície dohľadu), ktoré obmedzujú vzácnosť.
Nie, nie je to len o transformácií nemocníc a ovládnutí týchto nemocníc veľkými „finančnými žralokmi“, ako sa všade na Slovensku šíria panické reči. Základom je, aby štát prestal zasahovať do nemocníc škodlivými dotáciami a vytvoril trh. Transformácia je len to prvé. Vytvorenie konkurenčného trhu by malo hneď nasledovať. Dať podmienky, aby mohli bez problémov vznikať súkromné nemocnice a tie nemuseli bojovať s nemocnicami, ktoré majú neobmedzené zdroje zo štátneho rozpočtu. Nikde nie je napísané, že súkromné nemocnice musia zákonite ovládať nejaké finančné skupiny. Čo by sme povedali, ak by ste vašu miestnu nemocnicu vlastnili aj vy? Napríklad tým, že si kúpite nejakú jej akciu. Tým by ste boli vlastníkom aj vy. Aj vám by tak záležalo na efektívnom fungovaní nemocnice vždy, keď by ste do nej prišli.
Ak toto všetko neurobíme, tak stále budú prostitútky (a ostatné povolania, kde je menej štátnej regulácie) zarábať viac ako lekári. Preto by lekári nemali bojovať len o vyššiu mzdu, ale ja za odštátnenie zdravotníctva, lebo to im tie vyššie mzdy prinesie.
P.S.1: Dúfam, že sa na mňa tetušky upratovačky nebudú hnevať za to, že som ich použil ako príklad. :-)
P.S.2: Morálnosti vykonávania prostitúcie som sa v tomto článku nevenoval. Nazeral som na daný problém čisto len z ekonomického hľadiska. Morálne zhodnotenie prostitúcie je na každom z nás.
