Začiatok celého podujatia otvorila ohňová šou pred divadlom. V jemnom večernom mráziku ukázali mladé talenty, ako sa vedia pomaznať s ohníkom. Musím uznať, bolo to mimoriadne pôsobivé. Avšak ja a zima sa nemáme veľmi v láske (dokonca ani na Valentína), a tak som sa nevydržal pozerať dlhšie než pár sekúnd a rozhodol som sa radšej vstúpiť do átria divadla. Tam sa to už hemžilo ako v mravenisku.
Pred vstupom do samotnej sály mi milé pani profesorky pripli na hruď znamenie valentínskeho večera. Tak som sa usadil a trpezlivo som čakal na začiatok celej tejto majestátnej parády.
Po oneskorenom začiatku to vypuklo. Pán riaditeľ to odštartoval demonštratívnym zapálením ohňa. Hneď po tomto akte sa na pódium vyrútila trieda s našimi najmenšími. PRÍMA zaspievala síce už staršiu, ale o to krajšiu pesničku Zaľúbený pomaranč. Na hudobných nástrojoch ich doprevádzali starší študenti. Toto vystúpenie na začiatok publikum celkom zaujalo. Bolo milé, zábavné a aj keď to primanom občas neladilo, celkový dojem z vystúpenia bol viac než dobrý.
Minuloročných bravúrnych moderátorov pre tento rok vystriedali bohyne. Konkrétne boli dve. Afrodita a Aténa. Ktorá z týchto bohýň bola krajšia radšej nebudem hodnotiť (načo sváry, že? :-) ), avšak tieto bohyne boli naozaj božské...
Čo by to bol za gjarkovský koncert, keby na ňom chýbala ľudová muzika. Na tom valentínskom takejto muziky bolo požehnane. Ľudové tance sa vskutku podarili a zanechali v mojom srdci rozsiahlu stopu. Boli to práve ľudovky, čo atmosféru v sále vystupňovali a naladili nás na tu pravú nôtu.
Najviac smiechu však spôsobil Blší kankán od dievčat zo sekundy. Kostýmy boli mimoriadne dobre spracované a dievčatká sa snažili. Nejakú tú občasnú chybičku im môžeme odpustiť, dokonca takéto kixíky celú scénku uviedli do dimenzie smiechu.
Na javisku sa postupne vystriedala celá rôznorodá spleť spevákov, hudobníkov a kapiel. Od gitaristov cez klavír až po akordeón. Ako na každom správnom koncerte aj tu sa vyskytli problémy s technikou. Na tie sme však zabudli hneď ako to hudobníci odpáli. Je mi cťou skonštatovať, že práve na našom gymnáziu sa vyskytujú takéto všakovaké talenty.
Majestátny a veľkolepý koniec načrtol DIRTY DANCING alebo Hriešny tanec. Pre staršiu generáciu nostalgia, pre mladšiu samozrejmosť. Ruka sem, noha tam, k tomu už len vlnenie tela. Tanečníci ukázali svoju profesionalitu a talent. Naozaj sa bolo na čo pozerať. A potom to prišlo ...
" ... ak by stačila jedna krásna pieseň,
aby sa rozpršala láska,
mohli by sme ju zaspievať miliónkrát ...
Ak by len toľko stačilo ...
A viac by nebolo potrebné učiť milovať ..."
Tieto nádherné slová predniesol pán riaditeľ a tým to všetko odštartoval. Nasledoval SYRTAKI tanec v podaní časti nášho profesorského zboru. Ako aj slovami, tak aj tancom to začal najvyšší boss našej školy a naozaj sa bolo na čo pozerať. Na jeho vek predvádzal tanečné kreácie, ktorými by zahanbil aj hocijakého mladého tanečníka. Potom to na javisku roztočili aj profesori a profesorky.
Tanec bol graciózne zatancovaný a bolo vidieť, že páni profesori a pani profesorky poctivo nacvičovali a zvládli to perfektne. Skutočne to zatancovali to bez jedinej chybičky. Ešte aj nožný tanec (alebo ako to mám nazvať) v podaní "jediných dvoch" profesorov sa vydaril.
Poviem vám, vidieť profesorov a profesorky v inom prostredí než v školskom, stojí za to. Najmä keď hopsajú na javisku v "zaujímavých" kostýmoch. Myslím, že záver sa jednoznačne vydaril a bol z celého koncertu určite najlepší. Dokonca si dovolím tvrdiť, že prekonal aj minuloročné írske tance. Oceňujem takisto snahu a ochotu všetkých zapojených profesorov, aby dodali dôstojnosť a príjemnú atmosféru tomuto výnimočnému koncertu.
Na tento valentínsky deň budem ešte dlho spomínať. Som skutočne rád, že naša škola ako jediné prešovské gymnázium organizuje každoročne takúto unikátnu udalosť. Už teraz sa teším na budúci rok.
A aby som nezabudol – všetci, čo ste na valentínskom benefičnom koncerte neboli môžete, poriadne ľutovať, prišli ste o veľa.
