
Po vstupe na Veľkú scénu DJZ som bol ohúrený celkom zaujímavými kulisami. Celá jedna veľká kulisa mala byť akože dom/byt. Tento domček bol rozdelený na tri izby. Na brloh starého mládenca, na brloh starej panny a na stredovú izbu, kde sa všetko deje.
Musím uznať, toto predstavenie má, čo to do seba. Celkom sa mi páčil úvod s Podkolesinom. Jožo Stražan to zahral doslova bravúrne. O tomto svedčí aj fakt, že dokázal, vskutku vierohodne napodobiť typické ráno starého mládenca. Prípadný neporiadok a špinu ani nemusím spomínať. Myslím, že niektorým poriadkumilovným osôbkam by sa obrátil žalúdok naruby a skončili by v infarktových stavoch. Najviac ma asi dorazilo, keď si Podkolesin vybral zuby z nádoby na uhorky.
Už samotný názov tejto ruskej drámy napovedá o čom bude. Celý komediálny príbeh sa točí okolo ženby Podkolesina (Stražan Jožo) a Agáty (Stražanová Kveta). Najväčším „gólom“ však je, že Podkolesin vyhlási, že on sa ženiť nebude. Avšak, jeho synovec Kočkarev (Srník Boris) sa postará, aby sa nakoniec oženil. Chce totižto jeho barak a majetok pre seba.
Tak sa rozbieha kolotoč vtipných udalostí, kedy sa Kočkarev snaží svojho strýka oženiť. V tom mu pomáha aj Irena. Dohadzovačka, ktorá dohaduje svadby ako na bežiacom páse.
Príbeh je vtipný a veľmi dobre podaný. Tu by som chcel vyzdvihnúť niektoré herecké výkony. V prvom rade sú to manželia Stražanovci. Títo ostrieľaní herci boli v hlavých rolách fenomenálni. Som rád, že som mal tú česť vidieť ich herecké umenie.
Z mladšej generácie sa mi najviac zapáčil Boris Srník. Tak ako rola Leva vo Františkovi z Assisi tak aj rola Kočkareva mu sadla. Na javisku doslova žiaril a podal excelentný výkon.
Aby som túto komédiu len nechválil a bol aj objektívny tak mi dovoľte aj niečo negatívne napísať. Mne osobne asi najviac prekážala výslovnosť juhoslovanského nápadníka. Síce táto postava bola zahraná veľmi dobre, avšak nie vždy jej bolo všetko rozumieť. Potom to kazilo výsledný efekt. Podobne je na tom aj postava starého deduška s Parkinsovovou chorobou. Tiež mu občas nebolo rozumieť kvôli trasľavému hlasu. Uznávam, možno to bol pôvodný zámer tvorcov. Nech to však bolo akokoľvek, mne sa to až tak nepáčilo.
Zhrnutie
Táto Gogoľova komédia v prešovskom podaní je skutočne podarený divadelný počin a pokiaľ máte chuť zažiť pohodový divadelný večer v spoločnosti svojráznych postáv, tak myslím, že voľba je jasná.