Ide o pôvodný slovenský muzikál z dielne trojice MartinKákoš - Gabo Dušík - Martin Sarvaš. Na javisku sa postupne odohráva celýživotný príbeh svätého Františka z Assisi, ktorý sa preslávil najmä svojounezdolnou vierou v lásku a odporom pred násilíma nespravodlivosťou. V hlavnej úlohe s Miroslavom Bodokim(alternácia Marek Geišberg ) na tentovýnimočný muzikál ešte dlho nezabudnem. Tento muzikál mal premiéru 16. novembra 2007na Veľkej scéne Divadla Jonáša Záborského v réžii Martina Kákoša.
Pôvodne, keď som prvýkrát počul o tomto predstavení takma nijako príliš nezaujalo. Avšak potom, čo som počul od spolužiačok na jazykovke aké je to vraj skvelé predstavenie, tak som začalbyť nedočkavý. Nevedel som sa dočkať kedy to uvidím ja a budem aj jakonečne môcť niečo o tom povedať. A tak sa aj stalo.
Samotné divadlo ma vždy ohurovalo. Tá zvláštna atmosféramala vždy tajomný náboj. Bohužiaľ v dnešnej uponáhľanej dobe ma človekproblém nájsť si trocha času a ísť do divadla. Ale ja som si ho aj napriektomu našiel.
Po vstupe do sály som od kolegu spolusediaceho počulpripomienku, že kulisy zatiaľ nestoja za nič. Keby len tak vedel ako sa vtedymýlil. No to už predbieham.
Samotný začiatok predstavenia bol jedinečný. Je v tomistá príťažlivosť, keď vám rovno na začiatku naservírujú koniec. Myslím sivšak, že k takémuto typu predstavenia to patrí. Následný veľký „comeback“v deji predstavenia bol tiež zaujímavo spracovaný.
Hneď na začiatok predstavenia vás ohúri nádherná pesnička.A to nie len jedna. V niektorých okamihoch máte pocit, že počúvateniekoľko pesničiek naraz, ktoré sú graciózne popretkávané. Výsledný efekt jetak viac než očarujúci. Mňa hneď na začiatok zaujal čierny rytier. Bolo tohlavne preto, že mal jedinečný štýl chôdze. A musím uznať, že sa za celétrojhodinové predstavenie našpacíroval poriadne. A nemal by štýl kebynemal svojich podriadených. Z nich jednoznačne vytŕčal ten, čo každémuukazoval, že je všetko „oukej“.
Ako som už spomenul toto predstavenie trvá až tri hodiny. Nezľaknite sa však. Ono to stojí za to. Niekdev polovici je samozrejme prestávka pre ľudí, čo nedokážu dlho posedieťa musia sa ísť prejsť alebo preprípadných fajčiarov.
Nechcem tu nejako načrtať dej, lebo jednako to nie je mojímcieľom a jednako ten kto si nechá toto predstavenie ujsť tak prichádzao veľa.
Dosť už chvály prejdime k faktom. Skutočne ale skutočnesom sa snažil nájsť na tomto jedinečnom muzikáli niečo zlé, negatívne, čo bysom mohol skritizovať , ale proste nič také som nenašiel. Takže sa vyjadrímk veciam kvôli, ktorým si myslím, že tento muzikál je najlepší za poslednéroky.
Najviac sa mi už páčili spomínané kulisy. Navzdory pôvodnémuzdaniu, že kulisy budú na nič to dopadlo tak, že kulisy boli z materiálnychvecí (herecké výkony sú kapitola sama o sebe) jednoznačne najlepšie.V divadlách býva častým problémom to, že celé predstavenie sa odohráv podstate s tými istými kulisami. V prípade Františkaz Assisi to neplatí. Tvorcom sa podarila super vec v tom, že dokázalikulisy premiestňovať na javisku tak, že to absolútne vôbec nevadiloa skoro by ste si to ani nevšimli. Dokonca počet použitých kulísv predstavení musí byť ohromne veľký. Síce som to sám nepočítal, ale keď vezmem do úvahy všetky tie rôznorodé (ánorôznorodé – dajme zbohom predstaveniam odohraným na tom istom mieste ... )scény, čo tam boli, tak sa divím, že sa to dalo celé tak zvládať.
S kulisami úzko súvisia kostýmy. Asi najčastejšievyskytujúcim sa kostýmom bol mníšsky habit. Dôvod asi nemusím spomínať. Ajnapriek tomuto faktu sa hneď na začiatku vyskytli prekrásne – nádherné dobovékostýmy Assisanov a Assisaniek.Kde by však boli kostýmy, keby ichnositelia tiež niečo neukázali. A herci naozaj čo to ukázali. Celýmpredstavením nás sprevádzali veľmi nadaní tanečníci, ktorí síce počas celéhopredstavenia nepovedali skoro ani slovo zato však predstavenie obohatilištýlovými tancami. Choreografiu má na svedomí Jaroslav Moravčík a jevidieť, že odviedol perfektnú robotu.
O nezabudnuteľnú hudbu a piesne sa postaralo duo Gabo Dušík aMartin Sarvaš. Spolupráca tejto dvojice bola nadmerne plodná a výsledkomje čosi úžasné. Je to niečo, čo sa dosť ťažko vyjadruje slovami, takžeodporúčam sa riadiť pravidlom, že lepšie je raz vidieť ako tisíckrát počuť. Zazmienku len stojí, že piesne, čo som počul mi zneli v hlave ešte dlhú dobua dokonca jedna sa mi v nej ozýva ešte aj dnes.
Ako som už spomenul herecké výkony sú kapitola samao sebe. Hlavná postava Františkav podaní Miroslava Bodokiho podala vrcholový výkon. Bol to neuveriteľneuveriteľný výkon a ja osobne si ani neviem predstaviť, že by to zahralniekto iný. V tomto muzikáli sa objavilo množstvo hercov a musímskonštatovať, že všetci podali skvelý herecký výkon.
Z postáv sa mi azda najviac páčila postava Leva v podaní Borisa Srníka. A prečo sami páčila? Nuž to vám nepoviem, len ako pomôcku vám dám, že keď ho uvidíte takpochopíte.
Azda malou škvrnkou na tomto jedinečnom podujatí je jehocena (350 Sk). Aj keď ja to ako nejaký veľký zápor nevidím. Pokiaľ sa jednáo skutočne kvalitné predstavenie tak cena nehrá rozhodujúcu úlohu. Kebysom sa mal rozhodovať medzi predstavením s nižšou cenou a nižšoukvalitou a medzi predstaveníms troška vyššou cenou a vysokou kvalitou, tak moja voľba jejednoznačná. Ja si rád za kvalitu priplatím. Fakt to stojí za to.
Ku koncu by som rád skonštatoval, že som hrozne rád, že aju nás na (ďalekom) východe máme skutočne kvalitné divadlo so skutočnekvalitnými hercami, ktorí vedia pripraviť skutočne kvalitnú inscenáciu. Somskutočne rád, že nie je opäť všetko sústredené na jednom mieste na Slovensku.
Zbohom telka, nechžije František!
V poslednom čase sa stáva, že v programeslovenských televízií nenájdete nič zaujímavé a atraktívne. Sú tam väčšinoulen samé braky. Takže ľudia, neseďte zbytočne doma pred telkou a choďte radšej do divadla. Je to omnoho zaujímavejšie a atraktívnejšie. Na záver by som rád dodal, že keď som počul spolužiačku hovoriť, že naFrantiška z Assisi bola už niekoľkokrát a že by neváhala ísť opäť,tak som si myslel, že ak by som videl toto predstavenie viackrát tak by ma užnudilo. Po tom čo som ho už videl som zmenil názor. Aj ja by som na Františkaz Assisi veľmi rád išiel opäť.
