Ranné vstávanie je na škole asi najhoršie. Prečo to prosím pekne ujo minister neposunie na deviatu hodinu, tak ako je to napríklad v USA. Aspoň by sme nemuseli vstávať, keď je vonku ešte tma. Je to hrozne demotivujúce a hrozne to kazí náladu.
Keďže človek je tvor nepoučiteľný a ja som človek, tak som na to doplatil. Teda, nebol som jediný. Rozmýšľal som presne tak isto ako kopa ľudí, čo sa každý deň vezie autobusom. Tu by som rád dodal, že v ostatnom článku som kritizoval prešovskú MHD, no a dneska som mal dve rôzne skúsenosti. Jednu negatívnu a jednu pozitívnu – aspoň z môjho hľadiska. Autobusy, ktorými sa bežne vozím do školy boli totálne preplnené. A keď myslím preplnené tak to myslím doslova. Nevošla by sa tam už ani sardinka. Tak sa mi stalo, že som sa dostal až do tretieho autobusu a na zastávke som poriadne vymrzol.
Ďalšia udalosť, ktorá prišla bola skutočné prekvapenie. Normálne ma šokovala. Teda neviem, či si náhodou páni z vedenia prešovskej MHD neprečítali môj ostatný článok alebo som konečne stretol jednu z mála výnimiek v prešovskej MHD. Bola to však skutočne len výnimka. Rád by som jej vzdal česť. Stretol som totiž normálneho slušného revízora. Presne tak. Slušný úctivý a profesionálny. Síce som od neho zmienenú vetu nepočul, ale počul som niečo iné. Nedral si cestu autobusom ako o život, ale normálne a profesionálne požiadal cestujúcich o to, aby ho pustili. Použil zázračnú formulku „s dovolením“ a ja som mal pocit, že sa mi sníva. Tuším prešovská MHD doplnila stavy revízorov. Tohto revízora som totiž ešte nikdy nevidel. Bol to mladý muž asi tak do 30 rokov. Som rád, že som stretol svetlú výnimku.
Na čitateľoch článku už len nechávam, aby si o tom všetkom urobili názor sami.
Avšak, to bolo asi tak všetko. Škola sa začala. Neviem, či náhodou mi niekto nemanipuloval s hodinkami, ale ja som už mal zapísanú jednu stranu v zošite a pripadal som si akoby už prešla večnosť. Bolo však ešte len 8:09. Tak hrozne pomaly plynul čas.
Musím však uznať, že po prázdninách som nebol unavený len ja. Ak ostatných spolužiakov nepočítam, tak potom myslím profesorov. Skoro polovica dňa už bola len pohodička. (Škoda len, že terajšie flákanie potom rýchlo dobehneme :-( ) Profesorom zjavne ostala predvianočná nálada aj v novom roku. Lepší štart do nového roka som si nevedel predstaviť. Tak ako sa mi tam pôvodne nechcelo ísť, tak sa mi tam ani zajtra nebude chcieť ísť. Ale aspoň budem mať lepšiu náladu.
