Na rovinu treba povedať, že to čo vysielajú slovenské komerčné televízie je odpad/žumpa/hnus a všetky podobné synonymá. Avšak netreba zabúdať, že komerčné televízie, na rozdiel od tej verejnoprávnej, nemajú ten luxus vysielať čo sa im zachce. Vysielajú to, po čom je dopyt a to čo chcú ľudia vidieť. A keď chcú ľudia vidieť sex, násilie a morálnych trpaslíkov, tak im to televízie ukážu. Komfortným trhovým riešením by bolo odpad v televízií nepozerať a kto to naozaj chce, tak to tak aj urobí. Všetko ostatné sú len kecy. To, že to ľudia neurobia, len niečo vyjadruje o našej spoločnosti.
Minister kultúry sa tvári, že prišiel s liekom a bude tie zlé a odporné televízie regulovať, aby vysielali to, čo sa jemu páči a to, čo by mali podľa neho ľudia pozerať. Áno, ako typický socialista si o sebe myslí, že on sám vie lepšie, čo ľudia potrebujú než oni sami a chce im riadiť životy.
A ide na to zle. Štátny dirigizmus nie je odpoveď na úpadok morálky v spoločnosti. Regulácia tomu nepomôže a len to zhorší. Lebo ak istá morálka a kultúra nepramení priamo z vnútra človeka a jeho duše, tak štátna regulácia mu to nemôže prikázať. Tá len zakryje skutočnú pravdu a ukáže falošný sen, presne tak ako to majú socialisti radi.
Správnejšou cestou ako pozdvihnúť kultúru národa by bolo dať ľuďom šancu zažiť ozajstnú a kvalitnú kultúru. Napríklad aby mohli ísť do divadla, aby ich deti mali po škole množstvo kultúrnych a spoločenských aktivít, aby ľudia mohli cestovať na turisticky zaujímavé miesta a odniesť si tak nezabudnuteľný zážitok. Proste aby mali možnosť robiť akékoľvek kultúrne a spoločenské aktivity (najlepšie spolu s rodinou) vďaka, ktorým by nemali čas nečinne sedieť pred televízorom a nechať si postupne vyžierať mozog.
Avšak tú nastáva pre pána ministra jeden závažný problém. Na všetky tie aktivity by museli mať ľudia peniaze. To znamená, že by im ich nesmel štát zobrať a nezmyselne väčšinou minúť na zbytočnosti. A to už minister nechce, lebo ľudia by tak boli slobodní a začali by mozog aj používať a on by sa možno ocitol na chladnejšom mieste. Preto je lepšie použiť reguláciu, ktorá problém nevyrieši, len ho zhorší. Ľudia aj naďalej nebudú musieť rozmýšľať a budú hltať každé slovo svojich „spasiteľov“...
