Cesta MHD - risk života alebo nervov?

„Dobrý deň, kontrola. Mohli by ste mi prosím ukázať Vás cestovný lístok, prosím? “ Stalo sa vám niekedy, že ste vo vozidle MHD niekedy niečo také počuli? Ak áno tak máte veľké šťastie. Ja osobne som ešte nikdy niečo také nepočul a je to škoda, lebo presne takto by to malo byť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Nie je verejným tajomstvom, že kvalita prešovskej MHD je mimoriadne nízka. Mne by to až tak nevadilo, veď kde nie sú peniaze nemôže byť ani kvalita. Aj keď je na mieste otázka aké platy má vrcholový manažment podniku...

Revízorov na prevýchovu

Avšak suverénne najhoršou časťou nekvality MHD sú prešovskí revízori. Neviem síce ako je to v ostatných mestách, ale tu je to naozaj biedé. Neuveriteľne zarážajúce je ich správanie. Často krát sú násilnícki, arogantní a neprofesionálni. Hore zmienenú vetu som skutočne nikdy od nich nepočul. Dokonca som si dal tú námahu a opýtal som sa známych, či sa to náhodou nestalo im. Bohužiaľ, mal som smolu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže autobusom cestujem každý deň (niekedy aj viackrát), tak mam na revízorov veľké „šťastie“. Špeciálne vždy ich väčšinou stretnem na jedej linke, keď sa vraciam večer z jazykovky domov. Pri týchto početných stretnutiach som mal jedinečnú možnosť sledovať ich pri práci.

Za všetko spomeniem jednu príhodu. Ako vždy som išiel večer domov a nastúpil som na zastávke. Ani som si nestihol poriadne pohľadať nejaké miesto na sedenie (autobus bol poloprázdny takže som mal šťastie väčšinou býva totálne naplnený) a už som začul klasické oznámenie o kontrole. Chdáci tí, čo si nedajbože chceli označiť lístok. Možno podali svetový výkon v tejto kategórii. Tak som si podľa oznámenia nachystal voľný lístok a čakal som kým sa ku mne dostane nejaký revízor.

SkryťVypnúť reklamu

Na moje (ne)prekvapenie sa ku mne žiadny nedostal. (Kebyže nemám žiadny lístok tak mám nehorázne šťastie.) Revízori nachytali rovno dvoch čiernych pasažierov. V prednej časti autobusu to bol jeden postarší opitý pán a v zadnej to bol začínajúci vysokoškolák.

Mňa to v podstate netrápilo, teda až do toho okamihu, keď to začalo mňa obmedzovať. Autobus prišiel na ďalšiu zastávku, avšak len zastavil a neotvoril dvere. Čierni pasažieri odmietli vydať občianske preukazy. Napokon majú na to právo. Teda revízor môže od vás žiadať len cestovný lístok.

A tak milá arogantná tetuška revízorka sa rozkričala na mladého pána, samozrejme na celý autobus. Elementárna slušnosť bola na nule. Tak sme sa od veľkohubej revízorky dozvedeli, že my, áno správne počujete, my celý autobus musíme počkať na príchod policajnej hliadky.

SkryťVypnúť reklamu

No, vďaka. Tak toto ma už nazúrilo. Prečo by som ja, poctivo platiaci cestujúci, mal platiť za to, že nejaký chudák minie prachy radšej na niečo iné, než na cestovanie? (V prípade opitého pána je asi jasné na čo tie svoje použil) Vzápätí na to sa začali ostatní cestujúci sťažovať. Na zastávke sme stáli niečo cez 10 minút. Za takú dobu by som prišiel domov aj peši. Bol by som síce úplne mokrý, lebo vtedy poriadne pršalo, avšak vtedy by som bol radšej mokrý, než aby som tvrdol v tom autobuse.

Nakoniec to dopadlo tak, že autobus po 15 minútovom zdržaní pokračoval ďalej. Ako to dopadlo s čiernymi pasažiermi to neviem. Opitý ujo pravdepodobne zdrhol, lebo keď sa otvorili dvere tak aj napriek tomu, že mu revízor v tom bránil ako len mohol (áno prosím násilie – kde sme sa to už dostali? ), tak napokon zdrhol. Mladý pán pravdepodobne odišiel s mastnou pokutou a hanbou až za ušami.

SkryťVypnúť reklamu

A výsledok? Tak v prvom rade mňa ako bežného cestujúceho absolútne nezaujíma, že revízori nemôžu človeka zadržať ani žiadať od neho občiansky preukaz. Ja za to nemôžem, že zákon je takto postavený. Nech si so sebou nosia jedného policajta ( aj tak chodia ako svorky – po troch na jeden autobus) a majú všetko poriešené. Aj keď najlepším riešením by asi bola zmena zákona. V každom prípade tu ostáva to odporné správanie sa revízorov.

„...postúpte prosím do voľných častí vozidla..."

Tento príbeh nie je jedinou odstrašujúcou vecou na prešovskej MHD. Tak napríklad každé ráno cestujem na starom, roztrasenom autobuse, ktorý vyzerá, že sa každú chvíľu rozpadne. Niekedy sa dokonca bojím, že mu pokazia brzdy alebo nevyberie zákrutu. Nanešťasie ani vodiči autobusov tomu nepomáhajú – jazdia ako blázni. A to doslova.

Také niečo ako vysoká cena lístka, nepohodlné cestovanie a nedodržiavanie časového plánu ani nespomínam. To by sa vám asi začali ježiť vlasy. Potom vám na každom rohu vykladajú, že máte používať namiesto auta mestskú hromadnú dopravu. Predpokladám, že veľa ľudí by aj tak urobilo, ale to by nesmeli pri každom nastúpení do autobusu riskovať život.

Pohľad aj z druhej strany

Tak aby som prešovskému Dopravnému podniku nekrivdil, tak uznávam, že sa snažia s tým aj niečo urobiť. Zatiaľ však len v teoretickej rovine. Rozhodli sa urobiť anketu s cestujúcimi o tom, čo si myslia o prešovskej MHD. Škoda len, že som ich nestretol ......

Jozef Dzuriš

Jozef Dzuriš

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Tolerantný človek putujúci životom v absurdite všedných dní, ktorý rád stretáva nových a príjemných ľudí. Žiadosti o pomoc nikdy nepovie nie. Stojí si za svojím názorom aj za búrky, aj za horúceho počasia, napriek tomu si vždy vypočuje druhú stranu. Nesúďte ho, len ho čítajte.Píše aj blog o knihách citanie.com Zoznam autorových rubrík:  peer-to-peer pôžičkyNezaradenéSúkromnéKultúraŠkolačo nás nezabije, to nás posilnSlávne meno JozefITSlovenskoZábava

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
INEKO

INEKO

117 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu