Odkalisko ako také nemá s ekonómiou toho veľa spoločného, a podľa mňa ani s finančným právom. Samozrejme na danom predmete sme nemali len takéto veci. Drvivá väčšina učiva mala toho veľa spoločného s právom a aspoň niečo aj s ekonómiou. Takéto perličky našťastie stále tvoria menšinu.
Čo však netvorí menšinu je to ako sa tieto vedomosti učia. Stále prevláda to, že je treba sa niečo namemorovať (rozumej nabifľovať ) a potom to zreplikovať na skúške. V tomto sa bohužiaľ naše školstvo od toho socialistického nezmenilo. Stále totiž prevláda myšlienka, že informačné zdroje sú nedostupné, preto treba všetko držať v hlave. To by bolo fajn, kebyže príde nejaká prírodná katastrofa alebo koniec sveta, keď sa zrúti celý systém. Aj keď v takom prípade nám už bude jedno ako sa definuje odkalisko. Najmä, keď drvivá väčšina takýchto vedomostí vydrží v hlave študentov len pár hodín po skúške.
Ako by teda podľa mňa malo vysoké školstvo fungovať? Malo by študentov naučiť pracovať s informáciami, vedieť ich spracovať a aplikovať na nejaký konkrétny prípad. Proste vedomosti do života. Vysoké školy by nás tak mali naučiť ako sa učiť a hlavne naučiť nás vedieť vyjadriť svoj názor. Zatiaľ, čo teraz keď sa pozriete na vysokoškolských študentov, tak málokto z nich vie vyjadriť vlastný názor v odbornej problematike v ktorej sa pohybuje. Nie je to však chyba študentov, ale systému, ktorý z nich vychováva mentálnych otrokov. Zjavne to niekomu takto vyhovuje (rozumej štátu – čím menej ľudí má vlastný názor, a čím viac ľudí príjíma masový väčšinový názor, tým pre štát lepšie).
Ako by to teda malo v praxi vyzerať? Vezmime si konkrétny prípad s odkaliskom. Otázka na skúške by mohla vyzerať napríklad tak, že ako by sme zistili definíciu odkaliska, kde by sme ju hľadali? Alebo by sme dostali zadaný konkrétny príklad a my by sme na základe dostupných informácií mali rozhodnúť, či spĺňa definíciu odkaliska a ak nespĺňa ako by sme ten príklad upravili (samozrejme schopnosť odpovedať na dané otázky treba najprv študentov naučiť a až potom ich skúšať). Predpokladám, že variácií by sa dalo vymyslieť veľa a suché „definujte odkalisko“ by sa nikdy neobjavilo. Otázky by boli viac zamerané na prax a nie na teóriu, lebo do života potrebujeme vedieť aplikovať teóriu do praxe a nie len vedieť teóriu.
Je otázne do akej miery sú za to všetko zodpovední učitelia, lebo bohužiaľ aj oni sú obmedzovaní tým, kto systém nastavuje (rozumej neschopnými politikmi). Zaujímavé by bolo počuť, ako by systém zmenili učitelia, ak by mali na to slobodu.
P.S.: Ak si tento článok prečíta náhodou nejaký môj učiteľ, tak nech to prosím neberie až príliš osobne. Skôr by mal vnímať tento článok ako moju osobnú psychohygienu, aby som sa zo školy nezbláznil. Cieľom článku nie je nikoho urážať, je len zamyslením nad tým, ako by sa dal systém zmeniť.