Nebudem vás tu nudiť už povestným výrokom jednej z mojich triednych profesoriek o tom, že sa máme učiť, lebo za chvíľku maturujeme. Ešte by sa stalo že by zľudovel a nasledujúce generácie by mali na mňa ťažké srdce. Priznám sa, že keď mi to hovorili na začiatku prvého ročníka, tak som sa smial. Keď som si na to spomenul cez akademický týždeň tak mi bolo zle. Mal som sa za tie roky viac učiť, nemal som to odkladať na neskôr. Tak sa mi stalo (ako napokon drvivej väčšine maturantov), že všetko, čo som sa plánoval učiť počas školského roka som musel dobehnúť za akademický týždeň. Našťastie štátne sviatky a víkend pridali niečo naviac.
Písomné maturity boli celkom sranda. Teda, ešte doteraz som vlastne nepochopil ich zmysel. Bolo s tým iba veľa roboty a efekt žiadny. Slovenčinu(87%) som sa neučil vôbec a napísal som ju celkom dobre(vzhľadom na Slovensko, na škole som bol „až" 42. ). Písomnú časť angličtiny ani už radšej nekomentujem, lebo to s angličtinou nemalo nič spoločné. Jediný predmet písomných maturít, na ktorý som sa učil a o ktorom si myslím, že som ho totálne pokazil bola matika. Hold smola. Tentokrát to nevyšlo. Hranicu som samozrejme splnil, ale čakal som viac percent. Po tomto som sa začal vážne báť ústnej časti z matematiky.
Časový rozpis predmetov na maturitný týždeň som dostal celkom dobrý. Len v jeden deň som mal dva predmety a inač každý deň po jednom. Dokonca (ja blázon) som si dal aj dobrovoľný(ekonomiku). Neviem, teda dúfam, že som nebol jediný taký blázon na našej škole.
Cez akademický týždeň som si užil svoje. Rozhodol som sa ako prvý predmet pozrieť literatúru, čo bola zásadná chyba(odporúčam si ju nechať na koniec). Počítal som s tým, že ten predmet mám v globále rád, tak nebude problém si ho rýchlo prejsť, aby som sa venoval matike. Len som zabudol na otázky zo slovenčiny (na mature je jedna otázka zo sloviny a jedna z litiky). Tie mi pripomenuli ako som nemal rád hodiny, keď sme tieto bludy brali. Spolu v kombinácií s otázkami z literatúry, s ktorými sme si navzájom neboli sympatický, sa stalo, že som zabil s týmto predmetom celý štátny sviatok a priľahlý víkend. A to som nestihol prejsť všetko. Tento predmet sa mi na krátky čas totálne zhnusil. Pripomenul som si všetky tie veci, ktoré som na ňom nemal rád. Prečo sme napríklad na literatúre nebrali diela, ktoré sú zaujímavé, svetoznáme a niečo by nám aj dali? Prečo nám do hlavy trepali všetku tú zbytočnú teóriu literatúry(tým myslím veci typu elegický distichon - kto to vie vysvetliť teraz hneď z brucha, tak má u mňa pochvalu)? Asi to malo nejaký dôvod. Ja som ho vtedy nevidel. Našťastie sa maturitná komisia na podobné veci nepýtala a ja im budem za to do smrti vďačný.
Na rýchle odreagovanie a aby som sa naštartoval do učenia som sa rozhodol pokračovať informatikou. Tento predmet som si zvládol prejsť za jeden deň aj so slušnou rezervou. Neprogramátorské témy neboli problém, niektoré veci som mal doslova vryté v krvi a niektoré si stačilo prečítať. Programátorské témy už boli jemný problém. Našťastie sme tesne pred krúžkovaním známok písali písomku na informatike z celého ročníka. Vtedy sa mi to nepáčilo a dosť ma to štvalo. No počas akademického týždňa to bolo ako keby som tie vedomosti našiel. V podstate stačilo si to rýchlo prebehnúť a bolo. Teda až na tri veci, ktoré mi robili vrásky na tvári: numerické integrovanie, grafika v pascale a práca so súbormi v pascale. Princíp týchto otázok som vedel. Nebol som si však istý ako by som to vedel, keby som šiel do hĺbky. Keďže som taký kamuflovaný hazardér tak som si povedal, že aj tak si to nevytiahnem. A to sa mi neskôr (ne)vyplatilo.
Informatika bola zvládnutá, literatúra a slovenčina ako tak na slušnej úrovni, ostala už len matika a anglina. Na dobrovoľný predmet ekonomiku som sa rozhodol neučiť nič (len jeden voľný deň pred tým) a vsadiť na to, že dostanem niečo čo som sa učil počas školského roka a čo si pamätám. Na angličtinu som sa rozhodol absolútne vykašľať. Vôbec som sa do toho nepozrel. Teda, pardon, pozrel asi na 20 minút, ale štyrikrát som pri tom od nudy zaspal. Rozhodol som sa, že z angliny sa vykecám aj keby som sa tam mal na komisiu dvadsať minút usmievať ako slniečko.
A tak mi ostala len obávaná matika. Matika bol skutočne jediný predmet, ktorého som sa bál a nebol som si ním vôbec istý. Niektoré veci v tomto predmete mi išli úplne perfektne a niektoré by som sa nenaučil ani za nič. Tak som sa rozhodol, že tomuto predmetu venujem tri dni z akademického týždňa a jeden deň z víkendu v duchu toho, že ako mi raz bolo povedané - literatúra (ktorú som v tom čase vedel len spolovice) nie je až taká dôležitá, s matikou ideš ďalej. Rozhodol som sa, že si prejdem všetky príklady, ktoré som mal vedieť. Ak viem riešiť tento typ príkladu s týmito číslami a viem ho aj všeobecne, tak ho budem vedieť aj na skúške. Tu som sa spoľahol na moju vizuálnu pamäť - niečo v tom zmysle, že toto som už niekde videl, nebude to nejako takto?
Viete aký týždeň vám zbehne v živote najrýchlejšie? Hneď po prázdninovom je to akademický týždeň. Nabudúce, keď mi bude niekto vysvetľovať, že čas plynie konštantne tak mu spomeniem tento príklad. :-) Úvodný ceremoniál k maturám bol pre mňa vytriezvením, vtedy si človek uvedomí, že vlastne maturuje a že ho budú normálne skúšať.
V pondelok ráno ma čakala informatika. Áno, samozrejme použil som všetko svoje šťastie aby som si nepotiahol pre mňa najhoršiu otázku (numerické integrovanie) a tak som si potiahol druhú pre mňa najhoršiu otázku (grafika a práca so súbormi). Počas celej prípravy som si vnútorne nadával, že som mal počas hodín učiteľa na cvičeniach počúvať a nie umierať od nudy. Aby som však nebol smutný, tak som si ako neprogramátorskú otázku potiahol tvorenie prezentácií. Tu som bol doma. Za celú strednú školu som ich vyrobil také množstvo, že som to ani nevedel spočítať. Konečne som si zodpovedal na otázku, že prečo som musel robiť na každom predmete tie povinné prezentácie. Na tých som sa síce veľa nenaučil, ale zato na dobrovoľných som sa natrénoval poriadne. Do dnes neviem ako sa mi podarilo uhrať túto zle potiahnutú otázku na jednotku. Asi som pôsobil tak, že všetko viem, aj keď som len mátal v hmle. :-)
V utorok ma čakala matematika. Moja nočná mora. A ešte v daný deň som šiel odpovedať ako posledný. Najprv sa mi to zdalo, ako desná nevýhoda, ale v utorok ráno som zistil, že je to vlastne super. Poobede okolo tretej som s moju mozgovou činnosťou na maxime. Takže som nakoniec aj bol rád, že idem posledný. Nech žije hazardérstvo a pravdepodobnosti o ťahaní otázok. Na túto tému som na facebooku urobil v pomätení zmyslov výpočet o tom, že aká je pravdepodobnosť, že dostanem tri príklady, ktoré absolútne neviem. Vyšla mi niečo pod jedno percento. A to už stálo za risk. Po informatike som si povedal, že zo stredu už otázku nebudem ťahať. Ale som nepoučiteľný. Zase som ťahal zo stredu a potiahol si na prvý pohľad nie veľmi prívetivú otázku. Našťastie som nemal nič z geometrie. Teda, ak nepočítam analytiku (ktorú vlastne mám rád, lebo sú tam čísla a nie rysovanie :-D ) a to, že som sa mal pohrať s tálesovou kružnicou. Potom som schytal logaritmy a úlohu na funkcie. Počas prípravy som potil krv. Teda logaritmov som sa nebál, lebo tu zafungovala ku podivu moja pamäť . Funkcie sa tiež v podstate dali a to vďaka veľmi dobrej príprave na hodinách. Uja Tálesa som sa strašne bál. Tu ma zachránila skúšajúca profesorka veľmi dobrými otázkami. Teda, nielen tu, ale počas celej odpovede. Ale za toto som jej nesmierne vďačný. Ani neviem ako a skončil som odpoveď a na všetko som vedel odpovedať. Dokonca som bez problémov dostal jednotku. Moje sebavedomie v matike išlo rapídne dole po písomnej časti, po ústnej z matiky išlo sebavedomie rapídne hore. Ja som normálne aj niečo z tohto predmetu vedel. Dokonca som ho aj začal mať rád.
Streda bol celkom milý deň. Primárnym predmetom bola pre mňa literatúra. Snažil som sa na poslednú chvíľu natrepať do hlavy nejaké ďalšie informácie. Zjavne som v nej už nemal miesto, lebo mi to veľmi nešlo. A tak som len čakal, že čo si potiahnem. Pri tomto predmete som si vyskúšal taký malý experiment, celý týždeň pred tým som hovoril ,že si potiahnem tému UMENIE A SKUTOČNOSŤ, ktorá bola pre mňa ako malina. Vážne som túto tému chcel, z nej odpovedať by bola radosť. Zázrak sa však nekonal. Moju milovanú tému, kde som mohol vyjadriť svoj názor som nedostal. A skoro som dostal tému najhoršiu. Zjavne som si vyčerpal zázrak na to, aby som nedostal najhoršiu tému, čo bola Mladá tvorba. Chcel som ťahať zľava, odkiaľ však ťahal kolega predo mnou. Potiahol presne ten papierik, ktorý by som si bol potiahol ja. Kolega potiahol Mladú tvorbu. A tak som radšej ťahal sprava. Dostal som tému, ktorej som venoval len pár minút a potvrdil som si tak pravidlo, že väčšinou človek dostane práve tu tému, ktorej venoval najmenej času. Téma to nebola zlá, dalo sa z nej vykecať. Tak som získal tretiu jedničku do zbierky.
Ešte tesne pred literatúrou som si „odbehol" zmaturovať z angliny. Tu som nemal vybranú tému, ktorú by som chcel alebo nechcel dostať. Všetko som rovnako (ne)vedel. Ani na jednu z nich som sa nepripravoval. Proste sa mi nechcelo. Veď aj komu by sa chcelo učiť (a skúšať :-) ) niektoré bludy, ktoré sa tam vyskytujú. Potiahol (nepoučiteľný blázon - zase som ťahal zo stredu) som si science and technology. Pri tejto odpovedi ma zachránili moje dve najobľúbenejšie veci - knihy a internet. A samozrejme som použil "môj šarm" (pozdravujem toho, kto to nazval vtipom týždňa :-) ). Neverili by ste aký dojem to robí na komisiu, keď priznáte pravdu (Yes, I am very lazy). Počas tejto odpovede som však zistil jednu vec - nikdy sa nehádajte s angličtinárkou, ubije vás argumentmi. Ako roleplay som dostal to, že sa mám brániť presťahovaniu na vidiek. Som rád, že spomínaná angličtinárka nie je moja mama, už by som dávno teraz niekde dojil kravy alebo kozy. A to som sa na ten roleplay chystal najviac z celej prípravy. Skoro ma dostala, normálne som pomaly aj súhlasil (až mi bolo do plaču, bola v tom argumentovaní výborná). Tak som musel zahrať roleplay do absolútneho extrému - ak na vidiek tak ja sa osamostatňujem. Ako som vravel, bacha na angličtinárky, sú veľmi rafinované, spoznáte ich podľa toho, že aj skúsených milovníkov hádok (ako som napríklad ja) dostanú do úzkych. Svoju angličtinu som teda poriadne prevetral. Možno aj práve preto som dostal štvrtú jednotku. Po tom ako som sa nič neučil a dostal tému, o ktorej som prehlásil, že je relatívny blud, tak som veľmi spokojný.
Štyri predmety a štyri jednotky som mal za sebou a jeden dobrovoľný pred sebou. Predmet zvaný ekonomika som mal vždy rád. Vlastne toto bol jediný predmet, na ktorý som počas školského roka chodil s radosťou a som sa tam aj tešil. O to viac ma mrzelo, že mu nemôžem venovať viac času. Tento predmet som mal v piatok ráno. Tak som si deň pred tým prešiel všetko, čo sme brali a nejako si to dal v hlave dokopy. Pri téme ekonomická integrácia som sa pozastavil. Konkrétne pri Európskej únii a Európskej menovej únii. V tejto téme som celkom doma. Vlastne je jednou z mojich najobľúbenejších. Myšlienky mi pri nej uleteli k júnovým eurovoľbám a k tomu, že ako dopadnú a aké bude ďalšie smerovanie Európskej únie. Povedal som si , že toto je celkom dobrá téma, že keby som si potiahol toto, tak by som aj nejako zvládol tie najzákernejšie otázky.
Ďalší deň som šiel ráno do školy v tom, že ak si náhodou potiahnem zlú otázku, tak využijem svoje právo zložiť ju a neodpovedať. Práve táto komisia mala najštýlovejšie naukladané papieriky s otázkami(chválim). Pekne do sústredných kružníc.. Plus jedna bola v strede týchto kružníc. Vzhľadom na to, že sa mi nechcelo rozmýšľať, či ťahať sprava alebo zľava, tak som si potiahol práve stred týchto kružníc. A prvýkrát za celý týždeň som si potiahol dobré otázky. Prvou bol podnik, tu som však už mal aj praktické skúsenosti, ktoré som mohol využiť. V Investlande som riadil virtuálne podniky. Takže sa to aj celkom dalo. Druhou otázkou bola ekonomická integrácia. Presne to, čo som si želal. Celý týždeň som ťahal nemastné-neslané otázky a zjavne som si to šetril na koniec týždňa. V týchto zadaniach som bol doma. Aj keď sa dostavilo povestné okno, tak som to zvládol a priklincoval som si na maturitné vysvečko aj piatu jednotku.
Čisté jednotky. Takéto vysvečko som na strednej nikdy nemal. Naposledy na základke. Tak som si nostalgicky spomenul na staré časy. Nechcem sa tu nejako chváliť a povyšovať nad tých, čo mali celý čas na strednej lepšie známky ako ja a na maturite som ich predbehol. V škole podľa mňa o známky ide najmenej. Len mňa osobne prekvapilo, že som takto skončil. Pravdepodobnosť, že budem mať samé jednotky, keď som ju počítal, bola veľmi blízka nule. Preto by som rád v tejto súvislosti spomenul jednu príhodu. Keďže už o mne viete, že som hazardér a na stávkach by som vedel prehrať majetok, tak som sa s mamkou stavil. V pondelok ráno, keď ma viezla na ranné otvorenie maturitného týždňa sme sa stavili, že ak zmaturujem na čisté jednotky tak mi kúpi auto. Vtedy som to neriešil, lebo som si bol istý, že toľko šťastia mať nemôžem. Avšak, presne to sa stalo. Tu by som rád upozornil všetkých maturantov, ktorí sa snažia niečo s rodičmi vyrokovať. Dávajte si pozor na presnú formuláciu slov a viet, lebo skončíte tak ako ja. Auto som síce dostal, ale frajerku v ňom určite neodveziem, jedine ak by merala 2 centimetre. Veď sa pozrite na obrázok - pochopíte. :-)
Ešte jedna rada na záver. Ak nepočítam predmety ako matika a informatika, tak väčšinou je vám príprava totálne na nič, ak viete niečo v téme, tak ju nepoužijete. Stačí si len premyslieť v hlave, čo poviete, ale nedávať to na papier, lebo sa môže stať, že sa to presunie z hlavy práve na ten papier. :-D
Prešovské GJAR mi bude chýbať. Bude mi chýbať každý jeden učiteľ v ňom (ešte aj ten jeden, ktorého som nemal tak rád v prvom ročníku). Bude mi chýbať naša 50-ročná budova, ktorá vyzerá ako by bola mladšia ako ja. Bude mi chýbať náš výnimočný riaditeľ so svojou pravou aj ľavou rukou. Bude mi chýbať školská atmosféra. Bude mi chýbať moje gjarko. Snáď sa tam ešte niekedy vrátim...
p.s.: Viem, že sa vám tento článok bude možno zdať trocha dlhý. Viem - je dlhý, ale je mi to jedno. Je to predposledný článok o mojej najobľúbenejšej škole, tak som si to vychutnal do poslednej kvapky. :-)
