Utorok 17.03.2009 - slovenský jazyk
Slovenčina - náš rodný jazyk. Dalo by sa predpokladať, že s tou vlastne nebude mať nikto problém, veď predsa hovoríme týmto jazykom každý deň. Tento predpoklad by bol správny, ak by v slovenčine neexistovala teória, ktorú vymýšľajú jazykovedci počas upršaných dní.
Tu na tomto mieste by som rád pripomenul, že nás vlastne ŠPÚ skúšal z vecí, ktoré sa ani neberú, lebo na to nie je ani priestor, ani čas. Venuje sa tomu minimálne. V podstate je to celkom logické, načo učiť absolútne zbytočnú teóriu, ktorá sa vymyká logickému chápaniu. Uznávam, absurdnejšie je ju skúšať.
Utorok nastal a ja som dostal do rúk gramatický test zo slovenčiny. Ak napíšem hneď tu na tomto mieste, že to bol absolútny blud, tak mi asi neuveríte, takže sa poďme pozrieť na to bližšie. Hneď prvá otázka bola od veci, kto si má pamätať presne za radom v akom poradí tvorili autori. Najmä ak sa jeden autor ani nepreberal. Miroslava Válka sme brali dnes (áno po maturitách) na hodine. A takto jedna diskutabilná otázka striedala druhú. Ešte veľmi dlho nezabudnem, že sa zamestnancom ŠPÚ podarilo dať rovná sa medzi slová lízing a prenájom. To bola čisto zákerná otázka, na ktorej mala väčšina ľudí vyhorieť.
Najviac ma však dostala časť, keď nám do testu zaradili ukážku Michaila Jujjeviča Lermontova a jeho báseň Loďka. Že ho nepoznáte? Ani ja som ho nepoznal, a to hlavne preto, že sa na strednej škole vôbec nepreberá. Pochopiť jeho báseň Loďka bez pozadia je na teste prakticky nemožné. Neviem čo týmto chceli ľudia z ŠPÚ docieliť, ale určite im to nevyšlo. Ďalšia diskutabilná otázka sa viaže práve s touto básňou, bola to reflexívna alebo spoločenská lyrika? Dnes som sa dozvedel, že to mohli byť obe možnosti. Milé, na prvej strane testu nám tvrdili, že správna odpoveď môže byť len jedna. Troška nedorozumenie...
Od dnešného dňa nemám rád Adelu Banášovú a jej fejtóny, ktoré sme mali ako jednu z ukážok. Jednak ich ma obludne dlhé (skoro jedna celá strana - veľa na použitie na teste) a jednak úplne od veci. Napríklad z možností pre potencionálny názov jej fejtónu mi sedeli všetky možnosti. Tak som musel voliť najmenšie zlo... (radšej som si to mal nechať na prezidentské voľby)
Tak isto už nemám rád dielo od Ladislava Mňačka s názvom Ako chutí moc. Naša trieda mala „šťastie", že toto dielo, ktoré sa ma preberať v marci/apríli, sme prebrali skôr. Ostatné triedy to nestihli. Nechápem koho v ŠPÚ napadlo tam dať túto ukážku, ale rád by som sa s ním stretol, potriasol mu rukou a povedal mu, že je ...ehm... mimoriadne dezinformovaný človek. (Bohužiaľ autor týchto maturitných testov je vždy neznámy) Otázky k tomuto dielu tiež neboli nič moc, vlastne tam som stratil skoro všetky body. Vlastne tento test podľa mňa nič netestoval. Moju znalosť slovenčiny určite neotestoval, a ani neukázal ako sme na tom v skutočnosti. Človek, čo sa 4 roky nič neučil napísal tak isto, ako ja, čo som sa aspoň snažil.
Popoludnie „našťasie" už prebiehalo o trocha lepšie. Každý predpokladal, že bude nejaké zadanie na tému Euro alebo finančná kríza. Nič také nebolo. Témy boli:
1.) J. Zambor: „Myslíte, že v horách je vzduch bez chemikálií, keď komíny sú vysoké? A ste si istí, že voda z prameňa je pramenitá?" (Úvaha)
2.) Ťapákovci v nás a okolo nás (Diskusný príspevok)
3.) Odišiel/odišla som, hoci som mal/mala zostať (Rozprávanie)
4.) Aj zima má svoje čaro. (Umelecký opis)
Tieto témy boli relatívne v pohode, ani ťažké, ani ľahké. Také akurát. Najviac ľudí si vyberalo rozprávanie alebo úvahu. Našli sa však aj takí, čo si vybrali umelecký opis alebo diskusný príspevok. Neskôr sa mi dostali do rúk témy, ktoré mala maďarská národnostná menšina:
1.) Epikuros: „Bez dôvery niet priateľstva." (Úvaha)
2.) „Sú tisíce chorôb, ale len jedno zdravie." (Diskusný príspevok o ochrane zdravia)
3.) Môj veľký sen (Rozprávanie)
4.) Najkrajšia ulica (Opis obľúbenej časti obce/mesta)
Už len pri letmom pohľade na témy a ich následnom porovnaní zistíte, že školy s vyučovacím jazykom maďarským mali ľahšie témy. Tu sa mi však natíska otázka, že prečo vlastne mali tieto školy oddelené témy? Sú to snáď iní Slováci než my ostatní? Žijú snáď oni niekde inde? Pýtam sa prečo? Kde je spravodlivosť? Týmto sa vlastne deformuje celý výsledok maturity a tým sa vlastne maturita stáva bezvýznamnou. Teda, ona bola (aspoň externá časť) bezvýznamnou už aj pred tým.
Streda 18.03.2009 - anglický jazyk
To, že je obrovský rozdiel medzi úrovňami B1 a B2 (B2 je vyššia) sme vedeli už pred externou časťou. V podstate B1 bola minulý rok aj tento rok postavená tak, aby ju urobil každý, kto aspoň trochu po anglicky vie. Tu oproti minulému roku nenastala žiadna zmena.
Obrovská zmena bola na úrovni B2. Ja osobne by som to nazval fiasko a jednu veľkú zákernosť zo strany ŠPÚ. Asi boli vytrhnutí z reality natoľko, že pripravili absolútne zákerný a nezvládnuteľný test. Náročnosť testu vôbec nezodpovedala danej úrovni. Napríklad posluch bol úplne mimo. Najprv sme mali mumlavého deda a potom piskľavú blondínku. Prvýkrát, keď som počul posluch, tak som nemal urobenú ani jednu otázku. Dokonca aj keď nám to pustili štyrikrát, tak to vôbec nepomohlo. Presne, počas posluchu totiž vypadol prúd. Aká náhodička, že? Bohužiaľ, na to sa asi nemyslelo a tak sme museli začať počúvať posluch od začiatku. (Pre mňa osobne to bolo utrpenie, ktorého limitou bola smrť) Niekto by si myslel, že výpadok prúdu nám vlastne pomohol, avšak to nebola pravda. S posluchom sme takto zabili o dosť viac času. O dosť viac, než tých 15 minút, čo nám pridali navyše. Ani tie nepomohli. Čítanie bolo tiež jemne od veci. Na otázky typu doplň vetu do textu sa bežne stávalo, že tam sedelo aj niekoľko odpovedí. Túto časť by som zhrnul ako absolútne fiasko, lebo nás vlastne ŠPÚ skúšal to, čo sme sa na angline v škole nikdy neučili (sklamem vás, v škole sa poriadne anglinu nikdy nenaučíte). Niektoré tvary slov, ktoré sme mali doplniť, som videl prvýkrát v živote. A to som toho videl už dosť...
Štvrtok 19.03.2009
V tento deň som si zažil asi najhoršie meniny v mojom živote. Aj keď matika už nebola také fiasko ako angličtina, veľa jej však k tomu nechýbalo. Ja som mal smolu v tom zmysle, že test bol viac-menej jednostrane zameraný a práve toto zameranie mne osobne nesedelo. Otázok z učiva, na ktoré som vsádzal, že viem, bolo pomenej a boli mimoriadne zákerné. Zo všetkých príkladov bolo cítiť, že sa vás snažili nachytať, kde len mohli.
Samozrejme, opäť sa objavilo niekoľko diskutabilných otázok s nejednoznačným zadaním. ŠPÚ zjavne vyjadrovanie presných myšlienok nefunguje. V konečnom dôsledku však bola matika zvládnuteľná, ak vám priali okolnosti a šťastie.
A výsledok?
Bol by som rád, ak by sa našiel niekto kto by mi vysvetlil pointu tejto externej časti. Načo vlastne bola? Aký mala zmysel? Nájde sa niekto schopný na to odpovedať? Dosť pochybujem...
Jediným výsledkom tejto externej časti bolo, že si veľmi veľa ľudí užilo veľmi veľa stresu a niektorí dokonca aj nejaké tie depresie. Svoje vedomosti sme si vôbec neotestovali, a keď sme si ich aj otestovali, tak porovnanie s ostatnými je absolútne nepoužiteľné, lebo nie celá časť sa hodnotí centrálne. Vlastne, centrálne v Bratislave hodnotí počítač, čo je ďalšia nevypočítateľná premenná. Mocní na Čarovnom vrchu si len dokázali akí sú neschopní a nespravodliví. Pochváliť sa však veľkolepými testami a silným školstvom na medzinárodnom poli už problém nemajú. To mi niečo pripomína. Hádajte čo?
