Keď najbližšie stretnem nejakých matematikov alebo fyzikov,tak sa ich opýtam na jeden mimoriadny fakt, ktorý som zaznamenal: čas tesnepred stužkovou beží veľmi rýchlo, ale čas po stužkovej ešte rýchlejšie. Záhadoumi však zostáva, že stužková trvala ako všetok tento čas dokopy.
Na tohtoročného Mikuláša veru nezabudnem, lebo práve natento deň pripadla moja stužková. Termín vskutku nevídaný, ale o to zaujímavejší.Oddnes si budem Mikuláša spájať práve s týmto.
Čas, teda týždeň tesne pred stužkovou, bol čas báječný, noplný povinností. Všetko sa to začalo pečatením triednej knihy, kedy sme savlúpali do zborovne a triednu knihu si zobrali. Samozrejme, zapečatilisme ju totálne, tak, aby ju absolútne nikto neotvoril. Potom sa už rozbehli prípravy na plné obrátkya očakávania rástli. Zo všetkých možných povinností, ktoré bolo trebaurobiť a pripraviť, mne prischol príhovor a niečo, čo ja robím veľmirád: dostal som na starosť aj darčekypre triedne. Lepšieho človeka ako ja byste na to nenašli, lebo ja darčeky rozdávam rád.
Stužková sa konala v Sále OZKN na Sekčove, väčšinou tamstužkové nebývajú, ale naša bola výnimočná, takže sme si to mohli dovoliť. Ako touž býva, čo sa pred začiatkom pokaziť mohlo, to sa pokazilo. DJ dostal amoka správal sa ako pripečený a tuším ho to neprešlo ešte dodnes. Dnesmi jedna profesorka povedala, že na stužkovej dosť veľa vecí závisí aj od DJ-ja. Mala pravdu, tento náš pokazil,čo mohol. Vraj mal byť kvalitný a dobrý, ale klebety sú klebety a jaim už neverím. :-)
A tak sa nám začal stužková. Oficiálna časť na začiatkubola ešte tým jednoduchším. Teda, to závisí od uhla pohľadu. Nástup sme siprešli sotva raz, a aj tak nám vyšiel. Potom už nastala tá ťažšia časť.Teda, konkrétne pre mňa. Väčšinou s vystupovaním na verejnosti nemámproblém, avšak tu to bolo iné. Človek cíti vo vnútri istú zodpovednosť, najmäpo tom, čo sa ho isté indivíduum snaží vyviesť z miery rôznymi podrazmia klamstvami. No, existujú aj dobrí ľudia, ktorí šíria dobrú náladua povzbudenie už len tým, že sú.
Ako mi vyšiel príhovor, neviem. Ešte som ho na videu nevidela priznám sa, že ho ani nechcem vidieť. Ja osobne som z neho nemalveľmi dobrý pocit a určite mohol byť aj lepší. Avšak reakcie, ktoré sa midostali od ľudí do uší, boli, že príhovor bol fajn a že aj celkom vyšiel. Čito však hovorili preto, že ma chceli utešiť, alebo preto, že to bolo skutočnefajn, neviem. Pevne verím, že je to tá druhá možnosť.
Samozrejme, kto som ja? Po mne so svojimi príhovormi prišlinaše triedne profesorky a riaditeľ. Zabudol som to spomenúť: my sme nemalilen jednu, ale rovno dve triedne profesorky. Vďaka Ti, štedrý osud, že si námtakto hojne nadelil. Vskutku ti to vyšlo. Obidve triedne profesorky bolinezabudnuteľné a som rád, že mi boli triednymi.
Priznám sa, že príhovor prvej triednej ma totálne dojal, aleak by ste odo mňa chceli niečo presne z neho zopakovať, tak by som to asinevedel. Len si pamätám, že ma hrozne dojal. Tuším si ho budem musieť pustiťz videa a pravdepodobne budem roniť slonie slzy. Naša druhá triednasa nezaprela, že učí biológiu a aj v tom sa niesol jej príhovor. Ak bolten predchádzajúci prejav skvelý, tak tento bol vynikajúci tiež. Bol neštandardneladený do biologických pojmov a podobných vecí, ktoré mi krásnepripomenuli biológiu, aj keď ju vo štvrtom ročníku nemám.
Zástupca za rodičov skonštatoval, že dobrá škola je vizitkoudobrého riaditeľa. A mal pravdu.Veď kto iný by bol schopný dať dohromady všetko to, čo sa v škole deje. Ibanáš riaditeľ a my sme toho jednoznačným dôkazom. Podarili sme sa. Takže tobol práve náš riaditeľ, kto nám pripil na zdravie. On aj zakončil príhovorya my sme sa rozpŕchli si pripiť aj s ostatnými profesormia rodičmi. Hneď na to nasledoval učiteľský a rodičovský tanec.
Jo, apropo, náš riaditeľ nie je skvelý len tak. Nekecám tulen tak do vetra. Mám na to aj (priamy) dôkaz. Riaditeľ stihol za jedenmikulášsky večer nielen našu stužkovú, ale aj stužkovú ďalšej triedy.
Po večeri, okolo ôsmej hodiny nasledoval program.A práve tu začala tá najväčšia zábava. Ešte pred stužkovou bolorozhodnuté, že nebudeme mať moderátora. My sme totiž informatici, a taksme využili techniku. Mali sme projektor a plátno. Síce na začiatku tátotechnika troška zlostila, ale naše pripravené videá to plne kompenzovali.
Program nám jemne nevyšiel, tak, ako sme plánovali. Mali smedokonca zranených, takže sme to museli improvizovať. Improvizáciu sme sipoctivo nacvičili, takže nás už na maturite určite nezaskočí. Poradie scénoksme trocha upravili a improvizovali. Ja som mal scénu na začiatok, nauvítanie hostí. Na zohriatie to bolo tak akurát, potom už nasledovala totálnadivočina. :-)
Spievalo sa, tancovalo sa, rozprávkovalo sa, vtipkovalo sa,zmätkovalo sa, stresovalo sa. Proste, zábava, ako sa patrí. Myslím, že na celomprograme bolo najhodnotnejšie to, že sa každý snažil, a aj keď občas niečo nevyšlo,konečný efekt bol taký, aký mal byť. Program sa páčil a snáď si ho každý vychutnal.Predposledným číslom bol spoločný tanček celej triedy. Presne tak, vidítesprávne. Každý, kto si vážil celý kolektív našej triedy a aj to, čodokázal za taký krátky čas, no s maximálnym nasadením, si zatancoval právev tejto scénke. A tým pádom deklaroval to, že do našej bláznivej(pozn. autora: prosím chápať v kladnom slova zmysle) triedy patría nehanbí sa za ňu.
Program skončil, no zábava však nie. Tá pokračovala až doneskorej noci. Poriadne sme vytancovali naše profesorky, rodičov, ale aj samýchseba. Polnoc sa pomaly zakrádala do našej sály a s ňou aj čiernakronika. Na čiernej kronike sme si zopakovali nástup z oficiálnej časti,no mali sme aj jedno maličké prekvapenie. Zavítal k nám Mikuláš. Teda, onnám len nechal sladké darčeky, bolo totiž už po polnoci a Mikuláško malpovinnosti niekde inde. Takže svoje darčeky zveril tým najzodpovednejším osobámv našej triede – naším triednym profesorkám. Hneď bola čierna kronikao čosi zaujímavejšia, keď ste vedeli, že vás čaká aj sladká odmena.
Po polnoci už nasledovali len tri veci. Prvým boloobdarovanie našich triednych. Darčekysme im dali spoločne a poďakovali sa skutočne za všetko, čo si s namipreskákali. Knihy, čo od nás dostali, boli síce troška väčšie, ale pevne verím,že sa naše profesorky zaniesli. :-)
Ďalším, čo nasledovalo, malo byť rozbíjanie džbánu. To bysme však neboli my, keby sme na to nezabudli. A tak sme džbán nemali. Avšakvôbec nám nechýbal. Myslím, že sme o nič neprišli. Stačilo nám, že smemali seba navzájom a vedeli sme sa zabaviť a zatancovať si aj tak. Džbán nám v podstate ani nebolo treba. Ajtak to bola pecka. Vzhľadom na to, že sme mali len tri dievčatá v triede(plus dve profesorky), to bola ešte väčšia pecka. Už teraz sa teším, ako si topozriem na videu.
Zvykne sa hovorievať, že najlepšie na koniec. Ja by som sidovolil tento výrok poopraviť – „To najsladšie na koniec“. Áno, presne tak.Nasledovalo krájanie torty. Torta bola neskutočne krásna a máte ju možnosťvidieť aj na obrázku. Mne sa veľmi páčila. Bola taká, ako to povedať, takáinformatická. :-) (Pre neinformatikov – mala tvar klávesnice :-))
„Navždy sa zachová tá naša stužková...“
Teraz, keď píšem tieto riadky, mi je smutno, že sa všetka tá atmosféraskončila. Stužková bola nezabudnuteľná a určite stála za všetko to úsilie,ktoré sme na ňu vynaložili. Stálo to za to. Ja na svoju stužkovú nikdynezabudnem a dúfam, že na ňu nezabudnú ani rodičia ani profesori, ktorítam boli. V niečom sme tradície dodržali, v niečom porušilia v niečom zaviedli tradície nové. Tak to totiž vyzerá, keď sastužkujú informatici...
