Na strednej škole ma toho naučili poriadne veľa. Získal som tam cenné poznatky do ďalšieho života, ale niekdy aj úplné zbytočnosti. Vraví sa, že roky na strednej škole sú zlaté obdobie života. Ja s tým môžem len súhlasiť. Ako som tak dnes spomínal, tak sa mi to zdalo ako by to bolo len včera. Stretol som tam množstvo hodnotných ľudí. Dnes sa však chcem venovať len jednej významnej skupine. Učiteľom.
Ako som tak dnes počúval kapelu na otvorení školského roka na dolnom gymnáziu, tak som si uvedomil, že byť učiteľom nie je povolaním. Byť učiteľom je poslaním. Čo môže byť pre učiteľa viac uspokojujúce než vidieť, že jeho práca so žiakmi mala zmysel. Vidieť ako jeho žiaci majú úspech a k tomu ich priviedol práve on. Dnes som cítil veľa tejto učiteľskej hrdosti.
Ako absolvent sa vždy rád vrátim tam, kde som stretol ľudí, ktorí ma boli ochotní niečo naučiť. Odovzdať mi vedomosti najlepšie ako mohli. Rád sa vrátim tam, kde slovíčko učiteľ neznamená nadávku, ale vyžaruje obrovský rešpekt. Bez mučenia sa priznám, že týchto ľudí obdivujem. Vybrali si do života povolanie, ktoré vôbec nie je ľahké. Napriek tomu, že im hádžu polená pod nohy, tak sa snažia udržať vzdelanostnú úroveň u nás. Vybrali si poslanie, preto sú poslancami. Preto si podľa mňa zaslúžia presne rovnakú odmenu ako poslanci. Vlastne nie, zaslúžia si ešte viac. Veď vychovávajú našu budúcnosť.
Tento článok venujem všetkým učiteľom, ktorí majú úprimne radi svojich študentov. Záleží im na nich, na ich budúcnosti a vzdelaní. Držte sa aj vo vetre a daždi, ktorý občas príde.
