Aj keď sa to nezdá, tak v tomto povstaní bojovalo vyše 20 rôznych národov. Dokonca sa našli aj Nemci bojujúci proti nacistom. Niekoľko ďalších mesiacov nasledujúcich po auguste 44 bolo pre Slovensko kľúčových. Slováci ukázali, že sa dokážu vzbúriť a ukázať svetu, že nie sme holubičí národ. Škoda len, že náš národ sa spamätá až, keď ide do tuhého. Podobne ako to bolo pri invázií Varšavských vojsk alebo pri Nežnej revolúcií.
V Slovenskom národnom povstaní nebojoval celý národ. Najväčšia ťarcha padla na ramená stredného Slovenska. Komunistická propaganda po vojne strašne rada zneužívala SNP na svoje účely. Snažila sa poukázať, že všetko vzniklo vďaka komunistom. Pravdou je, že prispenie komunistov bolo rovnaké ako prispenie všetkých ostatných.
Dnešných Slovákov už SNP veľmi nezaujíma. V školách sa o ňom príliš neučí a venuje sa mu veľmi malá pozornosť. Napriek tomu si myslím, že dnes je pre slovenský národ významný deň. Je tomu 66 rokov, čo naši predkovia bojovali aj za našu slobodu. Bojovali a umierali za to, aby sme my dnes mohli žiť náš konzumný spôsob života. Obetovali svoje životy a rodiny, aby sme my mali slobodu. A ako sa im za to odvďačujeme? Nijako. Drvivá väčšina národa si na nich nespomenie a množstvo ľudí ani nevie, že vôbec existovali. Zaujímavejšie je pre nich sledovať, že kto ma väčší alebo menší „talent“. Smutné.
Od augusta 1944 do konca vojny na slovenskom území zomreli tisícky ľudí. Boli vypálené dediny, povstalci boli drasticky vraždení a generál Golian bol odvlečený do koncentračného tábora Flossenbürg. Tam ho spoločne s Viestom odsúdili a popravili. Toto sú praví hrdinovia slovenského národa. Nie nejaké sochy na koňoch. Pevne verím, že sa nájdu ľudí, ktorí im venujú tichú spomienku...
