Najväčšia obec v Trnavskom kraji (2. február 2009)

Hydinárne už ohlásili bankrot, ale predsalen tu este niečo po nich ostalo. Vitajte v obci Cífer!

Písmo: A^- | A⁺

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1291 a je spomínaná v listine Ostrihomskej kapituly, ktorá prejednáva deľbu majetku šľachticov z Lefantoviec (Cyfur). Obec pôvodne patrila Elefantyovcom, Zichyovcom a viacerým zemianskym rodinám. V obci patrila časť pôdy aj bohatým grófom zo sv. Jura a Pezinka.

Začiatkom 18. storočia Cífer získal trhové právo a stal sa zemepanským mestečkom. V obci bolo rozšírené vyšívanie a pôsobil tu spevokol. Z historických stavieb Cífera sa zachovala kúria z druhej polovice 18. storočia a neskorobarokový kaštieľ z jeho konca. Kedysi v ňom sídlili známe Západoslovenské hydinárske závody a. s. (tzv. hydináreň v Cíferi, podľa nej dostali prezývku bratislavské električky K2 - kačica), dnes je verejnosti neprístupný. Miestni obyvatelia ho považujú za jednu z mála zachovalných kultúrnych pamiatok obce.

Bratislavská električka typu K2 slúžiaca na výcvik vodičov
Братиславский трамвай типа К2, предоставлен для обучения шофёров

Druhá polovica 16. storočia pre Cífer priniesla zmenu. Obec bola povýšená na poddanské mestečko (oppidum) a dostala sa do dražby nového zemepána Františka Nyáry, ktorého rodina obec vlastnila do začiatku 19. storočia.

Cífer je ako farnosť doložený z rokov 1390 a 1397. V spise seneckého dekanátu sa spomína ako farnosť Cziffer. V tejto dobe patrila k nej pravdepodobne aj filiálka Pác.

Pôvodný kostol sv. Michala Archanjela
Первоначальный костёл св. Михаила Архангела

Pôvodný kostol sv.Michala sa nezachoval. Bol asi gotický, s jednoduchou obdĺžnikovou loďou a štvorcovou, prípadne mnohouholníkovou (polygonálnou) svätyňou. Bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Možno predpokladať, že tu stál od 13. storočia. Dnes jestvujúci chrám je už treťou úplne novou cirkevnou stavbou.

Na sviatok sv. Gregora r. 1638 vypukol v Cíferi požiar. Ako sa tvrdí v kostolnej kronike, v obci nezostal ani jeden celý stĺp. Do tla zhorel aj farský kostol, neporušená zostala len socha Panny Márie, ktorá sa neskôr dostala na oltár do nového kostola.

Nový kostol bol vybudovaný na starších základoch zhoreného kostola v rokoch 1639-1641. Dala ho postaviť miestna zemepánka pani Katarína Thuryová-Zichyová. Kostol bol vysvätený 23. júna 1642 vtedajším jágerským biskupom, neskôr Jurajom Lippayom. Patrónom kostola zostal sv. Michal archanjel. V roku 1739 musel schátralý kostol podstúpiť reštauračné roboty.

Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela v obci Cífer dnes
Римокатолический костёл св. Михаила Архаягела в деревне Цифер сегодня

V okolí kostola sa nachádza niekoľko budov: Charita - Centrum pokojnej smrti (domov pre umierajúcich ľudí), lurdská jaskyňa a fara. Na jej stene je umiestnená tabuľa z vďaky za účinkovanie troch farárov v obci, ktorí tu pôsobili viac ako 40 rokov - (Ján Balon: 1752 - 1799; Jozef Kubányi: 1799 - 1839; Tomáš Straka: 1839 - 1888; Msgr. Ľudovít Pavetitš: 1918 - 1963). Cíferania ju dali vystaviť pri príležitosti okrúhleho výročia svojej obce, keď v septembri roku 1991 oslavovali jej 700. výročie vzniku.

Od 15. októbra 1995 na múroch charity (bývala škola) pripomína účinkovanie významných Cíferčanov pamätná tabuľa. Sú na nej dvaja riaditelia školy: Alexander Žoldoš (1918 - 1934), organista a osvetový pracovník a Daniel Bulla (1935 - 1951). Tretím menom je meno sólistu Slovenského národného divadla Štefana Hozu, pedagóga (1926 - 1929).

Zľava: schody ku kostolu, Domov pokojnej staroby a lurdská jaskyňa
Слева: лестница к костёлу, Центр мирной старости, лурдская пещера

Lurdská jaskyňa
Лурдская пещера

Obec bola osídlená obyvateľmi z oblasti Malých Karpát a Považia. V turbulentnom vývoji 16. storočia, keď sa cez obec preháňali španielske vojská bojújúce proti Turkom, mal pre zachovanie slovenskosti obce veľký význam aj príchod chorvátskeho obyvateľstva. Niektorí z ich potomkov zanechali svoje mená na pamätníku padlým v prvej svetovej vojne^[¹^], ktorý sa nachádza pred miestnym kostolom. (Na porovnanie uvádzam aj mená z pamätníka padlým v obci Báhoň^[²^][³^].)

Pamätník tu stojí od roku od roku 1928, kedy ho „hrdinom, padlým vo svetovej vojne postavili v desiatom toku trvania Čsl. Republiky vďační Cíferania". Jeho vrch zdobí štvorveršie Štefana Hozu:

„Teš naše matky, nás siroty,
Pane, čo tíšiš sĺz potoky,
naplň srdce ľudstva láskou,
udeľ nám pokojné roky."

Architektonicky je okrášlený dvoma anjelikmi, ktorí stoja po bokoch nápisu a sochou Božského Srdca Ježišovho, pri ktorej kľačí vojak. Tá dominuje hornej časti pamätníka.

Pomník padlým v prvej svetovej vojne v Cíferi
Памятник павшим в первой мировой войне в деревне Цифер

[1] Na pamätníku sú vyryté nasledujúce mená (uvádzané v pôvodnom prepise v abecednom poradí):

Baláž František (1895 - ?), Baláž Ján (1897 - 1915), Banič František (1872 - 1918), Banič Ján (1895 - 1916), Baran Alojz (1893 - 1914), Benkovský Andrej (1885 - 1917), Bernadič Imrich (1893 - 1915).
Cehlárik Ján (1885 - 1914), Cisar Štefan (1893 - 1916).
Dugovič Štefan (1887 - 1915).
Glasa Dominik (1881 - 1918), Glasa Ján (1883 - 1914), Glós Jozef (1873 - 1918).
Herceg Ernest (1883 - 1914), Horník Ján (1887 - 1915), Horváth Jozef (1884 - 1917), Horváth Michal (1897 - 1915).
Jančovič Ján (1892 - 1914), Janošovič Vendelín (1895 - 1918).
Koiš František (1884 - 1914), Kollár Vincenc (1884 - 1916), Kovacsóczy Ján (1890 - 1915), Kovačic Jozef (1874 - 1916), Köszheghy Michal (1893 - 1918), Krajčovič Michal (1881 - 1915), Krajčovič Michal (1896 - 1914), Krajčovič Vincenc (1887 - 1916), Kucman Ľudevít (1894 - 1916), Kucman Michal (1899 - 1918), Kucman Štefan (1894 - 1915), Kudláč Jozef (1870 - 1916), Kunovský JOzef (1893 - 1915), Kupkovič Ján (1886 - 1916).
Lanák Michal (1883 - 1917), Liška Jozef (1886 - 1915), Löffler Antonín (1894 - 1915), Lužák Ľudevít (1890 - 1914).
Mackovič Michal (1891 - 1915), Mizera Štefan (1881 - 1917).
Nádašský Michal (1877 - 1918), Nemčič Jozef (1872 - 1916), Nemčič Jozef (1889 - 1919), Nemčič Štefan (1897 - 1916).
Orlický Jozef (1895 - 1915).
Páleník František (1885 - 1915), Pressburger Herman (1890 - 1918), Pressburger Zigmund (1893 - ?).
Rakús Anton (1894 - 1917), Rupčík František (1890 - 1914).
Sloboda Ladislav (1878 - 1917), Strmenský Imrich (1893 - 1918), Sztrázsay Antonín (1899 - 1917).
Šarmír Michal (1894 - 1915), Šarmír Štefan (1900 - 1919), Šaškovič Michal (1890 - 1916), Šimák Rudolf (1893 - 1915).
Tillinger Jozef (1886 - 1916).
Vitek Karol (1887 - 1918).
Zeman Jozef (1895 - 1915).

Cíferská kúria
Дом для дворянства в деревне Цифер

[2] Na pamätníku padlým v prvej svetovej vojne sú vyryté nasledujúce mená (uvádzané v pôvodnom prepise v abecednom poradí):

Bachratý Viliam (1891 - ?), Brocka Ignác (1887 - 1914).
Hanus Ján (1874 - 1915).
Kunák František (1885 - 1915).
Marciš Ján (1891 - 1915), Mrva František (1895 - 1915).
Nemčovič Štefan (1874 - 1914).
Somorovský František (1892 - 1916).
Švorc Anton (1890 - 1917).
Tichý Viliam (1887 - 1915).
Zelenský Alojz (1885 - 1914), Zelenský Pavel (1891 - 1915).

[3] Na pamätníku padlým v druhej svetovej vojne sú vyryté nasledujúce mená (uvádzané v pôvodnom prepise v abecednom poradí):

Brichta Vendel, Brocka Gabriel.
Cichý Martin.
Červenka Martin, Čačko František.
Kocinger Alex, Kocinger Jozef, Kročka Štefan.
Vavrovič Ján.

[4] Šimončič J. a kol.: Dejiny Trnavy. OBZOR. Bratislava. 1988.; Z dejín rímskokatolíckej farnosti sv. Michala archanjela v Cíferi. 2008.; Oficiálna stránka obce Cífer.; Dzurjanin Z.: Ilustrácie k článku. 2009 a 2008.