My, Arnold, richtár a prísažní mešťania a celá obec mesta Košice dávame na vedomie týmto doslovným listom všetkým, ktorým to treba, že sme spravili takú zvláštnu milosť našim spolumešťanom, ktorí ovládajú kožušnícke remeslo a chcú ho vykonávať, bez spoločnosti tých, ktorí to neovládajú, majú vykonávať bez klamstva našich spolumešťanov kožušnícke remeslo k úžitku šatenia a nie na predávanie kvôli zisku. Keď to im alebo ich čeľadi bude treba a oni to chcú kúpiť za ich peniaze, spomínaní kožušníci to majú spraviť a pripraviť bez odvrávania za patričnú odmenu.
Hrivna |
Od hermelínových koží pol hrivny striebra, od kuních alebo zajačích jednu štvrtku, od iných koží, nech sú to kožušiny akéhokoľvek tvaru, majú žiadať za svoju odmenu pol štrtky.
Keď by sa však stalo, že ktokoľvek z našich spolumešťanov by kúpil kožušnícku prácu pre svoj úžitok a pre odievanie so ziskom, aby ho ďalej predával, spomínaní kožušníci nie sú mu nijako povinní ďalej vyhotoviť a pripraviť žiadnu kožušinu. K tomu sa tiež dokladá, že tí kožušníci, ktorí teda majú právo bratstva tiež i ostatní, ktorí sú vylúčení z ich bratstiev, nemajú nijakému cudzozemskému hosťovi dovoliť pracovať v mestských múroch a ani sa (o to) pokúsiť.
Ďalej chceme, aby sa stalo to, že jeden každý náš spolumešťan, ktorý tuná užíval ich spotreby a ich dielňu, aby nemohol byť ľahko volený do bratstva druhých a títo sa majú vopred zaviazať a spraviť sa povinnými toto zvláštne právo o predaji ich výrobkov k spoločnému osohu, títo to opravujú a sú podlžní o predaji zachovať spravodlivosť bratstva, ktorú tuná ono chce.
Ak by sa tak stalo, že jeden z nich by sa postavil proti nášmu oceneniu alebo moci, alebo by bol nepriateľský, richtár, ktorý toho času úraduje, spolu i s jeho mešťanmi tých, ktorí sa priečia, má ich k tomu prinútiť podľa zvyklostí obecne platného práva.
A ďalej ustanovujeme, keď akýkoľvek cudzinec by prišiel z inej krajiny a tu by chcel bývať a chcel by byť v kožušníckom cechu, nech sa to nestane nariadením kožušníkov, ale dotyčný má mať právo bratstva prepožičané našou radou.
Ďalej ustanovujeme a chcem vážne zachovať, že cudzinci, ktorí prinášajú sem kožušnícke výrobky, alebo ich privážajú, zakazuje sa im to prísne a vážne, keď výrobok kus po kuse, podelený alebo nepodelený, chcú predávať a keby sa našla nejaká podlosť na výrobku a keď sa priateľsky na to upozornilo, či sa to už stalo klamstvom, tak sa ďalej toto nesmie predávať.
Nad všetky predpísané veci ešte prikazujeme, že nijaký cudzinec nijaký mech alebo kožu, ktoré by sa mu hodili ku kožušníckemu remeslu, nesmie pod trestom pod sto kusov kupovať a predávať.
Ktokoľvek sa našim ustanoveniam sprieči kúpou alebo predajom, ten stráca celý svoj majetok, či ho predal alebo kúpil a z výnosu majetku, ktorý by mohol prepadnúť, o ktorom by mohli tak svedčiť v bratstve, tretina má padnúť richtárovi, druhá tretina cechu a tretia tretina mestu na verejný úžitok.
Ktokoľvek v spoločnosti kožušníkov tajne alebo verejne by bol proti nášmu uzneseniu, povereniu a poriadku sa protivil, alebo by sa nepriateľsky správal, ten nech prepadne trestu desať hrivien striebra.
Na večné potvrdenie a známosť potvrdili sme tento list našou pečaťou. Dané v deň pred svätou Margarétou, svätou pannou, roku 1307.
