1. POLITICKÁ AKTIVITA SNS
Strana začala organizovať ľudové zhromaždenia, na ktorých sa zúčastnili všetky strany => Cieľ: 1. Požiadavky volebnej reformy; 2. Obnovenie národnostného zákona.
Vo voľbách v roku 1901 sa za SNS do parlamentu dostali 4 poslanci, no o štyri roky neskôr (1906) dosiahli svoj najväčší úspech – v parlamente mali 7 poslancov. Rôzne výsledky volieb v oboch rokoch => Príčiny: 1. Len šesť percent obyvateľov malo volebné právo; 2. Voľby boli finančne náročné; 3. Slovenskí kandidáti sa len ťažko presadzovali proti vládnym kandidátom[1]; 4. Obsah volebného programu[2].
2. VPLYV RUSKEJ BURŽOÁZNO-DEMOKRATICKEJ REVOLÚCIE (1905 – 1907)
V tomto období sa znova začali konať ľudové zhromaždenia (v auguste 1907 v Bratisleve) za účasti všetkých politických smerov pod heslom „za tú našu slovenčinu, za tie naše haleny“. Na tejto manifestácii všetky prúdy spolupracovali so Sociálnymi demokratmi (robotníci), lebo v ich programe boli spomenuté národné, kultúrne a sociálne požiadavky.
3. NÁRODNIARI, MARTINSKÉ CENTRUM A JEHO ČINNOSŤ
Všeobecne sa národniari snažili sa vystupovať za celý národ. Politickú činnosť však rozvíjali iba v čase volieb a na národ pôsobili iba publicisticky – vydávaním novín – úspech bol však minimálny. Často ich kritizovali hlasisti a neskôr prúdisti.
Poslali memorandum uhorskej vláde, ale ona im na to neodpovedala. Neskôr Matúš Dula a Jozef Gregor Tajovský sa pokúsili založiť SNR, boli však neuspešní.
4. RAST MAĎARIZÁCIE AKO ODPOVEĎ NA SLOVENSKÉ NÁRODNÉ OBRODENIE
V roku 1907 vyšli Aponyiho zákony – zaviedli maďarčinu ako povinný vyučovací jazyk[5] => Dôsledky: 1. Zosilnenie prenasledovania slovenských žiakov a učiteľov; 2. Rast negramotnosti. V tom istom roku – 1907 – sa odohrali udalosti v Černovej[6] => Výsledok: 1. Pätnásť mŕtvych a 30 odsúdených. Udalosti mali obrovský ohlas v zahraničí[7] – Čechy[8], USA, Európa => Príčina: 1. Cirkevný ráz udalosti.
[1] Hodža organizoval slovenských roľníkov => Príčiny: 1. Slovenskí roľníci sú základ národa (Iba oni hovorili v čase útlaku a maďarizácie po slovensky). Združovali sa okolo časopisu Slovenský týždenník.
[2] V roku 1913 sa pokúsili vytvoriť samostatnú politickú stranu – Slovenskú ľudovú stranu (SĽS).
[3] Ich hlavnou zbraňou bolo násilie, korupcia a manipulácia volieb.
[4] Bolo treba spojiť národné, kultúrne a sociálne požiadavky.
[5] Do druhej triedy základnej školy musel žiak ovládať maďarčinu písomne aj ústne!
[6] Začalo sa to stavbou kostola na podnet Andreja Hlinku. Obyvatelia chceli, aby ho aj vysvätil, no nemohol to spraviť lebo bol v spore s biskupom Párvym. Práve on mu zakázal vykonávať kňazskú službu. Hlinka odišiel za pápežom, kde uspel.
[7] Ríšsky snem dokonca odporúčil Maďarom, aby neboli v tejto otázke k Slovákom až takí krutí.
[8] Spoluprácu s Čechmi podporovali všetky strany. Významnou osobnosťou bol Tomáš Garigue-Masaryk a Pavol Blaho, ktorý v roku 1905 zriadil informačnú kanceláriu => Cieľ: 1. Usmerňovanie česko-moravsko-slovenskej hospodárskej a obchodnej spolupráce. Okrem kancelárie vznikla aj Československá jednota – jedna z najvýznamnejších organizácii v Československu => Cieľ: 1. Zdôrazňovala vzájopmnosť v oblasti školstva a kultúry. Od roku 1908 sa pravidelne v Luhačoviciach konali slovensko – české stretnutia, ktorými sa vytvorili predpoklady pre spoluprácu v národno-oslobodzovacom boji.
