Mieszko I. (935 – 992) |
Ibrahím ibn Jacqúb al-Israill povedal: „Krajiny Slovanov sa rozprestierajú od Sýrskeho (Stredozemného) mora až po Oceán (Baltské more) na sever. Severné kmene sa zmocnili niektorých z nich (kmeňov Slovanov) a prebývajú až dodnes medzi nimi. Oni (Slovania) predstavujú mnohé, navzájom odlišné kmene. V minulosti ich zjednotil kráľ, ktorého titul znel Máchá [1] . Pochádzal z jedného z ich kmeňov nazývaného Welítábá a toto plemeno sa teší medzi nimi veľkej vážnosti. Potom sa vzájomne odcudzili, prestal ich súlad, kmene vytvorili samostatné skupiny a každého z ich plemien opanoval (iný) kráľ. V súčasnej dobe majú štyroch kráľov: kráľa Bulharov [2] , Bójeslawa [3] kráľa Prahy, Čiech a Krakova, kráľa severu Mešqa [4] a Nákóna [5] na najvysunutejšej hranici západu.“
Boleslav I. (935 – 967) |
„S krajinou Nákóna susedí na západe Sasko a čiastka Normánie [6] . V jeho krajinách sú nízke ceny a početné kone. Vyvážajú sa z nej do iných (krajín). Sú vyzbrojení od hlavy až po päty brnením, prilbami a mečmi.“
„Z Burgu[7] do ..., ktorý s ním susedí, je do desať míľ. Z ... po mostinu[8] je päťdesiat míľ. Tá mostina je dlhá jednu míľu. Od tejto mostiny po pevnosť Nákóna je okolo štyridsať míľ. Volá sa Garád[9], čo sa tlmočí ako „veľká pevnosť“. Od prednej strany Garádu je pevnosť, postavená na jazere so sladkou vodou. Takto budujú Slovania väčšinu so svojich pevností. Vyhľadávajú lúky, oplývajúce vodou a kroviskami, zakresľujú na nich čiary, okrúhle alebo štvorcové podľa toho, akú chcú mať formu pevnnosti a (akú) veľkosť nádvoria. Kopú dookola a hromadia vykopanú zem, ktorá je spevnená doskami a brvnami na spôsob valov, až tento múr dosiahne výsku, ktorú si prajú. Vymerajú v ňom bránu z ktorejkoľvek strany chcú a vchádza sa po nej po mostine.“
Nákón |
„Od pevnosti Garád po oceán je jedenásť míľ. Vojská prenikajú do krajiny Nákóna iba s veľkou námahou, pretože celá jeho krajina je (plná) močiarov, krovísk a bahna.“
„Pokiaľ ide o krajinu Bójeslawa, jej vzdialenosť od mesta Prahy po mesto Krakov (predstavuje) cestu troch týždňov. Susedí po dĺžke s krajinami Turkov[10].“
„Mesto Praha je postavené z kameňa a vápna. Je najbohatším (mestom) krajiny na tovary. Prichádzajú doň z mesta Krakova, Rusi i Slovania s tovarmi. Podobne z krajín Turkov (Maďarov) prinášajú k nim (Pražanom) moslimi, Židia a Turci (Maďari) tovary i kupecké závažia[11] a vyvážajú od nich otrokov, cín a rozličné druhy kožušín. Ich kraje sú najlepšie z krajín obyvateľov severu a najlepšie zaopatrené živobytnými prostriedkami. U nich sa predáva (toľko) pšenice za drobný girát[12] čo postačí človeku na mesiac. Jačmeň sa u nich predáva za drobný girát, (čo je toľko ako) obrok pre jedného koňa na štyridsať nocí. Za jeden drobný girát predáva sa u nich desať sliepok.“
[1] Možno ide o skrátené meno náčelníka Antov Medzamíra, žijúceho v polovici 6. storočia.
[2] Asi cár Peter I. (927 – 969).
[3] České knieža Boleslav I. (935 – 967).
[4] Veľkopoľské knieža Mieszko I. (960 – 992)
[5] Knieža polabských Bodrcov (Obodritov) Nakon, ktorý zomrel pred rokom 967.
[6] V 9. storočína území dnešného Dánska žili Normani.
[7] Burg – 25 kilometrov severozápadne od Magdebrurgu.
[8] t. j. cesta spravená z brván.
[9] Grad – asi dnešný Schwerin.
[10] t. j. Maďarov.
[11] Asi sekaný kov vo funkcii peňazí, ktorý mal určitú váhu.
[12] Drobná minca v hodnote 0,1687 g zlata.
