1. VEĽKÁ MORAVA
Prvý štát Slovanov vôbec so spoločenským zriadením feudálnej spoločnosti.
1.1. Nitrianske kniežactvo
Prvým historicky dokázateľným vládcom Nitrianskeho kniežactva bol knieža Pribina, ktorý tu v roku 828 postavil kresťanský kostol a nechal vysvätiť arcibiskupom Adalarámom.
1.2. Moravské kniežactvo
Vládcom moravského kniežactva bol Mojmír, ktorý neskôr vyhnal Pribinu a spojil kniežactvá.
2. OSUD PRIBINU PO ODCHODE Z VEĽKEJ MORAVY
Hľadal útočište u Ratbota, Bulharov a Chorvátov. Nakoniec sa uchýlil pri Blatenskom jazere, kde postavil 30 kostolov => kolonizačná činnosť.
3. ROZMACH VEĽKOMORAVSKEJ RÍŠE ZA VLÁDY RASTISLAVA A SVÄTOPLUKA
V roku 846 na trón po Pribinovi nastúpil Rastislav, ktorý vládol až do roku 870. Vo východofranskej ríši vtedy vládol Ľudovít Nemec, ktorý posladil na trón spomínaného Rastislava. Rastislav sa kamarátil s Karolmanom.
Cieľom Rastislavovej vlády bolo udržať nezávislosť Veľkej Moravy => Príčiny: 1. Vybudoval pevnosti; 2. Poskytoval azyl odporcom Ľudovíta Nemca; 3. Prizval misionárov. Toto sa nepáčilo Ľudovítovi Nemcovi a preto uskutočnil dva vpády do Veľkomoravskej ríše (864 a 869). V roku 864 vojská Franskej ríše obkľúčili Rastislava na Devíne. Musel prijať záväzky, ktoré po odchode franských vojsk porušil. Druhý vpád, v roku 896, bol neúspešný => zmena taktiky (využitie Rastislavovho synovca Svätopluka), ktorý ho ale zradil a vydal Frankom.
3.1. Charakteristika Svätoplukovej vlády
Svätopluk nastupuje na trón po Rastislavovi, a to v roku 871. Neskôr bol obvinený zo zrady Rastislava => povstanie na území Veľkej Moravy na čele zo Slavomírom. Cieľ vlády Svätopluka – samostatnosť Veľkej Moravy => stal sa vazalom pápeža, aby sa nemusel stať vazalom Frankov.
Ľudovít Nemec uskutočnil výpravu, ktorá však skončila neúspechom => v roku 874 bol uzavretý mier vo Forkhaime. Od tejto chvíle Svätopluk začal dobyvačné vojny (pripojil si k svojmu územiu Panóniu, Čechy a Vislansko) a upevnil svoju vládu.
Po Ľudovítovi Nemcovi nastúpil na trón nový franský kráľ Arhuf, ktorý v roku 892 vtrhol na Veľkú Moravu spolu s Maďarmi. V roku 894 Svätopluk umiera.
3.2. Vzťah medzi Svätoplukom a Metodom
Metod bol z väzenia prepustený[1] na pápežov príkaz a Svätopluk ho vymenoval za hlavu cirkevnej provincie. Metod cestoval k pápežovi Jánovi VIII., ktorý neskôr vydal bulu Industriae tuae.
V roku 885 (Wichnerovým vyhnaním Metodových žiakov) končí staroslovienské obdobie v našich dejinách.
4. PRÍCHOD KONŠTANTÍNA A METODA NA VEĽKÚ MORAVU
Rastislav okolo roku 862 poslal do Byzancie za Michalom III. poslov s požiadavkou, aby na jeho územie poslali dvoch vierozvestov - Konštantína a Metoda. Príčina: 1. Udržanie nezávislosti Veľkej Moravy.
4.1. Príprava vierozvestov na príchod na Veľkú Moravu
Konštantín najprv pripravil písmo (hlaholiku), a potom spolu s Metodom prekladali bohoslužobné knihy - sväté písmo a modlitby, a tým vlastne uzákonili prvý spisovný jazyk – staroslovienčinu.
4.2. Činnosť vierozvestov na Veľkej Morave
Učenci zriadili školu, kde učili teológiu, hudbu, a taktiež žiakov učili čítať a písať. No nemohli ich vysvätiť => išli do Ríma. Cestou sa zastavili u Koceľa, kde sa k nim pripojili ďalší jeho žiaci, a tak sa pobrali k papéžovi. Cestou (v Benátkach) museli však bojovať s trojjazyčníkmi. V roku 867 pápež Hadrián II. uzákonil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk.
5. PRÍČINY ZÁNIKU VEĽKEJ MORAVY
Mojmír II. (syn Svätopluka) znova obnovil vazalský vzťah k pápežovi, uzavrel mier s Frankami a obnovil veľkomoravskú cirkevnú organizáciu (1 arcibiskup a 3 biskupi).
Známe sú tri príčiny zániku Veľkej Moravy: 1. Oslabenie územia dobyvačnými vojnami; 2. Politické rozpory vo Veľkej Morave medzi veľmožmi a Svätoplukovými synmi (Mojmír II. a Svätopluk II.); 3. Útoky Frankov a Maďarov.
6. POSLEDNÉ SPRÁVY O VEĽKEJ MORAVE
Posledné správy o Veľkej Morave môžeme nájsť v knihe Kronika Reginola z roku 906. V roku 907 sa uskutočnila bitka pri Bratislave medzi Bavormi a Maďarmi, ktorú vyhrali Maďari.
7. HOSPODÁRSKE POMERY VO VEĽKEJ MORAVE
Zistiť sa dajú z archeologických vykopávok => Veľká Morava bola významná kapitola slovenských dejín. Rozvíjali sa tu remeslá (železiarske batérie v Nitre a Pobedíme): kováčstvo, hrnčiarstvo (zaviedli hrnčiarsky kruh), vynikali vo výrobe skla a šperkov (sklárske pece v Lupke pri Nitre), tesárstvo, murárstvo a maliarstvo.
7.1. Hospodárske strediská
Hospodárske strediská Veľkej Moravy boli v mestách Nitra, Beligrad a Mikulčiské Valy.
[1] Biskup Metod bol vo väzení väznení za kacírstvo - odklon od cirkevného učenia.
