V tom čase bolo priemyselnou veľmocou Anglicko, neskôr ho vystriedalo Nemecko => Príčiny: 1. Zjednotenie Nemecka; 2. Neskorá priemyselná revolúcia. Na rozdiel od Anglicka, Nemecko nemá kolónie, malo síce prvenstvo => vznik dvoch spolkov: 1. Trojdohoda[1]; 2. Trojspolok[2]. Hlavné bojové pole bolo na Balkáne, kde malo Rakúsko-Uhorsko záujem o kolónie.
1. PREDOHRY A ZAČIATOK K PRVEJ SVETOVEJ VOJNE
1. Prvá a druhá balkánska vojna; 2. Marocká kríza. Zámienka na začiatok vojny: 1. Atentát na Františka Ferdinanda d'Este 28. júna 1914[3].
2. VOJENSKO-BYROKRATICKÁ DIKTATÚRA PO ZAČATÍ VOJNY
Prenasledovanie odporcov vojny (predovšetkým príslušníkov národnostných menšín) a následné väzenie, front a v Čechách aj popravy.
2.1. POSTOJ POLITICKÝCH STRÁN K VOJNE A MONARCHII
Český národ vyjadril lojalitu[4] monarchii, naopak slovenský národ prešiel do politickej pasivity[5]. Keďže nastala vojnová situácia mnohí sa ohodlali emigrovať do zahraničia. Na ich čele stál Tomáš Garigue Masaryk.
3. VOJNOVÉ HOSPODÁRSTVO
Po krátkej vojnovej konjuktúre[6], nastáva hospodársky úpadok. V priemysle je nedostatok surovín a v poľnohospodárstve nie sú pracovné sily => Príčiny: 1. Všetci odišli bojovať na front. Narastá odpor voči vojne ako na frontoch, tak aj v zázemí.
Tri alternatívy vzniku štátu po skončení vojny: 1. Spojenie Slovákov s Rusmi; 2. Spojenie Slovákov s Čechmi a Poliakmi; 3. Spojenie Slovákov s Čechmi. Tieo tri alternatívy sa vypracovali v Memorande o slovenskej otázke.
4. VZNIK DOMÁCEHO A ZAHRANIČNÉHO ODBOJA
4.1. CLEVELANDSKÁ DOHODA
Clevelandská dohoda bola podpísaná 25. októbra 1915. Podpísali ju zástupcovia slovenskej a českej ligy (predstavitelia Slovenskej ligy a Českého národného združenia). Spoločne sa dohodli, že štát mal byť samostatný, federatívny a úplne autonómny[9]. Mala to byť personálna únia[10]. Dohodli sa tiež, že dohoda môže byť doplnená alebo rozšírená len na základe dohody oboch strán, obe strany si vyhradzujú právo zmeny. V ďalších ustanoveniach dohody sa obe strany, okrem iného, zaväzujú vytvoriť fond, spoločný výbor na rokovanie s Juhoslovanmi.
5. ZALOŽENIE ČEKOSLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Po Štefánikovom návrate z Francúzska na Slovensko Štefánik presvedčil Masaryka, aby bola založená SNR vo Francúzsku. Tak sa aj stalo a v roku 1916 Milanom Rastislavom Štefánikom (podpredseda, spolu s Dürichom), Tomášom Gariguekom Masarykom (predseda) a Edvardom Benešom (tajomník) bola národná rada založená. [1] Štáty trojdohody - Anglicko, Francúzsko a Rusko - si chceli kolónie udržať.
[2] Štáty trojspolku - Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a Taliansko chceli kolónie získať.
[3] Presne o mesiac – 28. júla 1914 – vypukla vojna. Ako prvé do vojny vstúpilo Nemecko (súčasne s Rakúsko-Uhorskom ), za ním Anglicko a Japonsko a neskôr ostatné štáty.
[4] Lojalita – vernosť, oddanosť.
[5] Sociálni demokrati mali vo svojom programe boj proti vojne, nevystúpili proti nej => emigrácia.
[6] Konjuktúra – rozvoj.
[7] Česi a Slováci nevyhnutne potrebovali rozpad monarchie, ale štáty Dohody boli proti => Príčiny: 1. Za hlavného vinníka vojny označili Nemecko; 2. Chceli uzavrieť separátny mier. Cieľ odboja ako presvedčiť Dohodu o rozpade monarchie: 1. Rozhovory.
[8] Ciele: 1. Formovanie Československej légie z migrantov a vojenských zajatcov. Zostavením légii bol poverený Dürich. Najlepšie podmienky pre formáciu boli v USA, avšak len do roku 1917, kedy Spojené štáty vstúpili do vojny. Neskôr to bolo v Taliansku, Francúzsku a nakoniec v Rusku.
Postoj cára k légiám: Cár súhlasil s malými jednotkami, ale bez vojenských zajatcov a pod vedením ruských dôstojníkov a cárskej rozviedky. Nastali rozpory medzi Slovákmi a Čechmi žijúcimi v Rusku, pretože časť nesúhlasila s orientáciou len na cára (Dürich). Milan Rastislav Štefánik odišiel do Ruska, aby sa dohodol so slovenskými organizáciami => Kyjevská dohoda z roku 1916. Dürich ju porušil a zorganizoval nedemokratickú SNR v Rusku za čo ho Štefánik v roku 1917 vylúčil zo SNR.
Postoj dočasnej vlády 1 k légiám: Masaryk spočiatku dosiahol súhlas s rozširovaním légii o zajatcov, ale neskôr sa dočasná vláda odhodlala légie zrušiť.
Bitka pri Borove: V júli roku 1917 na Ukrajine v meste Borovo bojovali ruské vojská s našimi légiami proti rakúsko-uhorským vojskám. Naše vojská mali hlavnú zásluhu na svojej porážke => vzrástol politický vplyv a zvýšil sa počet légii zo 600 na 40 000.
1 V roku 1917 vypukla buržoázno-demokratická revolúcia v Rusku => Výsledok: 1. Zvrhnutie cára; 2. Vytvorenie novej dočasnej vlády.
[9] Spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku s úplnou autonómiou Slovenska (štátna správa, kultúra, financie, jazyk...).
[10] Personálna únia (spojenie dvoch štátov na čele s prezidentom) s demokratickým zriadením, ktorej vzorom malo byť Spojené kráľovstvo.
