1. NÁSTUP MLADÉHO SLOVENSKÉHO HNUTIA
V tomto období sa dostali na čelo štúrovci[1] pod vedením Ľudovíta Štúra. Boli ovplyvnení situáciou v Európe (revolúciou vo Francúzsku v roku 1830 a revolúciou v Poľsku proti Rusom[2]). V týchto rokoch vzniklo taktiež hnutie Mladá Európa (zakladateľ Giuseppe Mazzini) => Cieľ: 1. Demokratizácia Európy.
2. ORGANIZAČNÉ CENTRÁ
Organizačnými centrami boli vyššie stredné školy, pri ktorých vznikali samovzdelávacie spolky. Takéto spolky boli napríklad v Kežmarku a Bratislave[3].
3. CHRAKTER OBDOBIA
Okrem národno-kultúrneho a jazykového charakteru malo tretie obdobie Slovenského národného obrodenia chrakter aj národno-politický => (štúrovci chceli založiť federáciu slovanských štátov) a sociálny => (zrušenie feudalizmu).
Aj štúrovcov ovplyvnila Kollárova myšlienka slovanskej vzájomnosti => Cieľ štúrovcov: 1. Zjednotenie Slovákov (evanjelikov a katolíkov); 2. Vytvorenie generácie slovanských demokratických republík. => Vytvorili ilegálny (tajný) spolok Vzájomnosť => Program: 1. Vytvorenie federácie; 2. Odstránenie feudalizmu a poddanstva; 3. Organizovanie výletov na pamätné miesta[4]. Chceli zmeniť spôsob pôsobenia inteligencie na ľud => neviesť ich k trpezlivosti, ale snažiť sa striasť jarmo z povstania.
4. OBRANNÉ PROTIMAĎARIZAČNÉ SNAHY ŠTÚROVCOV
V štyridsiatych rokoch 18. storočia nastalo zostrenie maďarizácie => Cieľ: 1. Pomaďarčenie evanjelickej cirkvi[5] => Opatrenia: 1. Boli zriadené dve petície[6], jedna v roku 1842 (Slovenský prestolný prosbopis) a druhá v roku 1844 => Cieľ: 1. Zrušenie maďarizačných zákonov; 2. Kultúrno-jazykové požiadavky. Cisár však na obidve petície neodpovedal => Príčiny: 1. Nezapojil sa do toho celý slovenský národ (bola to len myšlienka 30 nadšencov).
5. LIKVIDÁCIA KATEDRY ČESKOSLOVENSKEJ NA EVANJELICKOM LÝCEU
Ľudovít Štúr po návrate zo štúdií z meneckého Halle pôspbil ako profesor na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Po likvidácii katedry ho zbavili funkcie. Trinásti z jeho študentov zostali v meste a študovali ďalej. Dvadsať dva študentov na protest odišlo do Levoče. Cestou si spievali ľudovú pesničku Kopala studienku[7]. Ľudovít Štúr tiež ostal v Bratislave a v roku 1845 začal vydávať Slovenskie národnie novini.
6. OSVETOVO-BUDITEĽSKÁ PRÁCA
Dôležitú úlohu v tomto zohrali Slovenskie národnie novini, cez ktoré sa podarilo rozhýbať drobnú prácu medzi ľudom. Druhé činnosti: 1. Zakladanie hospodárskych spolkov – gazdovské, záhradnícke, sporiteľské [8] , divadelné, čitateľské a najviac bolo spolkov mierlivosti (tzv. protialkoholické spolky alebo spolky triezlivosti).
[1] Janko Kráľ, Ján Botto, Andrej Sládkovič, Jozef Miloslav Hurban a Milan Miloslav Hodža.
[2] Na tejto revolúcii sa zúčastnil aj neskorší štúrovec Samo Chalupka.
[3] V Bratislave bolo najdôležitejšie centrum – Spoločnosť českoslovanská (1829) – založená pri Evanjelickom lýceu => Cieľ: 1. Vzdelávanie sa v materinskom jazyku. Podpredseda (obvykle študent) mal dôležitú funkciu. Najväčší rozmach dosiahla spoločnosť vtedy, keď sa podpredsedom stal Ľudovít Štúr (predsedom bol Juraj Palkovič – evanjelik) => Bratislava sa stala centrom národného hnutia mladých Slovákov.
[4] Výlet na Devín, ktorý sa konal 24. apríla 1836. Na ňom si dali slovanské mená, aby pamätali na svoju slovanskú minulosť – Štúr = Velislav a Hurban a Hodža = Miloslav.
[5] Karoly Zaly chcel, aby sa bohoslužby konali v maďarskom jazyku.
[6] Petícia – písomná žiadosť na vyššiu inštanciu.
[7] Nápev piesne sa stal melódiou pre dnešnú hymnu Slovenskej republiky. Text k nej napísal Janko Matuška.
[8] Občan si tam mohol požičať peniaze a potom v pohode a bez akýchkoľvek problémov vrátiť.
[9] Uzákonenie spisovnej slovenčiny v roku 1843 na fare v Hlbokom, kde boli prítomní Štúr, Hurban a Hodža => Príčiny: 1. Slovenský jazyk bol najrozšírenejší; 2. Najmilší a srdcu najbližší; 3. Najčistejší.
[10] Tu sa evanjelici a katolíci podali ruky a spoločne sa dohodli.
[11] Cieľ: 1. Šírenie nového spisovného jazyka.
[12] Toto bol kľúčový bol programu, lebo prišlo k povstaniu a na východnom Slovensku prišli hladové roky => Hlavná úloha: 1. Zrušiť poddanstvo => Dvojaké náhľady na zrušenie: 1. Zhora – cez vládu (predstaviteľ Ľudovít Štúr); 2. Zdola – cez revolúciu (predstavi teľ Janko Kráľ a Janko Francisci). Aby mohol Ľudovít Štúr hájiť svoj náhľad, bez nároku na honorár sa stal sa poslancom v Uhorskom sneme za mesto Zvolen. 21. 12. 1847 uviedol svoju reč na Uhorskom sneme => Dôsledky: 1. Najdôležitejšia vec – zrušenie poddanstva; 2. Rozličné náhľady medzi Lajosom Kossuthom („Poddanstvo je osud a nedá sa s tým nič robiť.“) a Štúrom („Poddanstvo nie je osud, ale vôľa človeka.“ => zaviedol to človek, môže to aj zrušiť); 2. Poddanstvo zapríčinilo nevzdelanosť; 3. Citové a mravné dôsledky poddanstva => taký človek nemá vlasť (lebo sa o neho nestará => všetko je len pre bohatých), ale má iba krajinu.
