TRETIA KNIHA NARIADENÍ LADISLAVA I.
XIII. O zberačoch túlajúceho sa majetku
Zberač túlajúceho sa majetku, ktorého ľudovo nazývame „jószedeth“[1], čokoľvek nazbiera nech zhromaždí pri hrade tohože kraja a kráľovský i županský jazdec nech spravia ohradu v podhradí tohože hradu a tuná až do sviatku svätého Michala, čokoľvek dobytka sa zozbiera, opatruje.
Dve časti kočujúcich ľudí, zvaných „joch“[2] nech sa dajú kráľovskému pristavovi[3], tretia časť županovi, a až do spomínaného sviatku nech sa spolu držia. Po sviatku svätého Michala sa rozdelia, pričom z týchto biskup poberá desiatu časť. Od sviatku svätého Martina do sviatku svätého Ďura nech sa zhromažďujú ovce a voly a nech sa podobne rozdelia.
A ak by zatiaľ zberač túlajúceho sa majetku, ako som povedal, toto prekročil, nech prepadne s celým svojím imaním, vyjmúc jeho manželku a synov. Ak županov zberač túlajúceho sa majetku bol slobodný, nech sa podobne zničí; ak je sluha, odníme sa županovi.
Ak kráľov zberač túlajúcich sa vecí z toho, čo nazbieral, niekomu daroval, obidvaja (zberač i obdarovaný) nech sa stratia. A ak mu niekto niečo z takýchto vecí zaprel, natoľko, nakoľko zaprel, nahradí dvanásť násobne.
XX. O nadobúdaní do vlastníctva užívaním
Blúdiace majetky a statok nech sa chystajú od svätého Ďura až do sviatkov svätého Jána Krstiteľa a nech sa privedú k hradu a majú sa držať do sviatku svätého Michala. Nech sa však predvádzajú ustavične na trhovisku, aby, ak niekto nájde svoju osobu, (sluhu, či otroka), vyplatil deväťdesiat denárov, ak koňa, dvanásť, ak vola, päť, z čoho dve časti udelia sa kráľovi a tretia županovi.
Ak sa však do Michala (vlastníci) nenašli, nech sa rozdelia[4] podobným spôsobom; predsa nijakou dohodou nech sa nepredávajú, ani nezabíjajú, ale nech sa užíva ich práce (činnosti). Ak sa zistí, že to spravil župan, zaplatí päťdesiatpäť zlatých. Ak zberač niečo predal alebo zabil, nech vráti trojnásobne a sám zaplatí desať zlatých. Podobne nariaďujeme, aby tí, ktorí blúdiace majetky a statok od časov kráľa Belu[5] držia, tieto do sviatku blahoslaveného Štefana prepustili.
[1] Staromaďarsky – zberač majetku.
[2] Otroci.
[3] Úradník, vykonávajúci kráľovské rozkazy na mieste činu, t. j. dráb (maď. poroszló).
[4] t. j. nazbierané majetky.
[5] Belo I. (1060 – 1063)