Dnes ale tak ako po iné dni už niekoľko mesiacov no aniv najbližšom období mi táto možnosť nehrozí. Teda možnosť reálne uvažovať.Som do nej blázon, ale myslím, že to všetko, čo pre ňu robím, situáciu iba zhoršuje.Keď sa prestanem snažiť príde s jemnou výčitkou v očiach a spýtasa ma ako sa mám, aby som po odpovedi „fajn“ znova cítil silu dobýjať nedobytnýsvetadiel plný všetkého a len toho jediného, čo môj život potrebuje.A keď sa znova začnem snažiť, cítim ako mi jej náklonnosť uniká pomedziprsty skrčené od námahy, ktorú som musel podstúpiť aby som jej dokázal svoju láskuvýstupom na skalný previs na vrchole ktorého rástla posledná skalná ružav okolí.
Je nedosiahnuteľná a tým je tak neuveriteľne príťažlivá.Je plná tajomstiev a to priam volá ľudí, aby sa napriek neuveriteľnejnámahe a v pote tváre snažili po nadľudskom výkone odhaliť aspoň tonajmenšie z najmenších, pričom jedinou odmenou je pre nich iba kradmýúsmev, jej neskutočná vôňa pripomínajúca nebo a pocit zbytočnosti, ktorýsa po odmietnutí týmto anjelským stvorením rozrastá do rozmerov porovnateľnýchs pocitom motorovej kosačky ticho čakajúcej na púšti že zapršía narastie tu tráva, hoci dážď môže porušiť jemné elektronické obvodyzabezpečujúce už teraz dosť chabé fungovanie pristroja. Človek sa cíti akokyvadlo, ktoré keď sa vychýli, tak mu návrat do pokojného stavu trvá viac akonávrat márnotratného syna, ktorý neskončil na prasačej farme ale ako starostamestskej časti Amsterdamské pobrežie.
Ako vydržať ten nápor valiaci sa hlavne z kardiovaskulárnehosystému spôsobujúci u skôr narodených ochorenia s trvalými následkami?Prečo mám pocit, že aj táto skúsenosť bude mať trvale následky? A prečomám pocit, že tie následky mi môj život nijako neuľahčia? Prečo sa človekv mojom veku stále neodnaučil klásť otázku prirodzenú tak deťom okolo druhéhoroku?
Neviem.
Viem len, že keď sa mi nepodarí znova na jej tvári vylúdiťúsmev či dokonca známky prekvapenia, budem sa znova cítiť ako bezcenná mincačakajúca že o pár sto rokov bude mať snáď nejakú (aj keď už len historickú)hodnotu. Viem len, že keď sa mi nepodarí dostať na ten koncert s ňou,znova sa objavím na spodku cosinusoidy a budem čakať na šancu aspoň nachvíľuvyjsť nad nulu kde som už tak dlho nebol...
Pozn.: Napísané pred troma rokmi múze ktorá vtedy ovládalamôj život. Dnes je z múzy priateľka a z priateľky múza, s ktorou je lenjediný problém. Jej mamina si na ňu robí pomaly väčšie nároky ako ja.
