Si každý deň iná. Viem. Všetci sa meníme.Každou chvíľou sa blížime k nejakej inej. A nikto nevie, čo budeďalej. Len z teba mám pocit, že držíš všetko pevne v rukách a ako Michelangelokeď vytesával z obrovského neforemného balvana sochu Dávida, ty krok zakrokom systematicky ideš za svojimi snami.
Viem. Sľúbili sme si, že nič nebudeme riešiť.Sme veľmi dobrí priatelia, ktorí na seba vo vhodnom čase narazili. Hovoríme si,ako sa máme radi a ako je nám spolu fajn. Hovoríme si, ako nám záležalo nanašich „ex“. Naše životné lásky určujú našu budúcnosť. Prečo? Prečo by mi mali všetky tie Luly, Kristínky či Aďky,prečo by ti mali všetci tí Radimovia či Vášovia diktovať to, ako budeme žiť? Čoak je naša láska k nim len niečo, čo sa malo stať, aby sme skončili spolupráve my dvaja?
Prepáč. Odpusť mi slzy na tvojej tvári, ktorésa opäť a opäť objavujú pod tvojimi očami vždy keď sa bavíme o zárukách,ktoré si kvôli našej minulosti nemôžeme sľúbiť. Prepáč, že nie som taký ako On.Márne sa pokúšam aspoň rukou dočiahnuť latku, ktorú mi nastavil. Je vysoko.Brániš sa. Vraj to nie je pravda. No vraj bol to najlepšie, čo ťa doterazstretlo.
Viem. Máš pravdu, keď mi do telefónu vravíš,že ti organizujem život. No neviem inak. Chcel by som ti toho toľko ukázať.Toľko s tebou prežiť. Nasmiať sa s tebou dlhé hodiny na hlúpostiach,celé veky sa dívať na tvoje zavreté oči pred tým, ako sa ti dych prehĺbia spánok pokojne nahradí hektický deň. Chcel by som ti ukázať, že viem byťaj zodpovedný, pokojný, tajomný, nedostupný, ochraňujúci, milujúci,... Chcel bysom ti ukázať, že spoločne strávený čas nie je len ďalšia povinnosťv mojom či tvojom nabitom programe, ale je to čas, ktorý nám ten nabitýprogram pomáha zvládať. Chcel by som, aby si si nemyslela, že som ďalej vovzťahu než ty, ale aby si si uvedomila, že jediné čo stačí urobiť je to tvojetak preferované „neriešenie“.
Viem. Nevieš sa rozhodnúť. Nevedela si toodkedy ťa poznám. Či to boli nákupy v írskom Tescu, či to je výber pizze,či to je film na festivale horských filmov, či je to program na poobedie potom,čo sa konečne na obed vyhrabeme s postele, či je to účasť na chate dobréhokamaráta tvojho bývalého... Nevieš sa rozhodnúť či si vlasy na ples vyžehliťalebo nie, či sa ostrihať, či chceš vidieť komédiu alebo akčák, či zelený alebobylinkový, či odísť dnes alebo zajtra, či Minulosť alebo Budúcnosť.
Nič nie je dokonalé. Ani cena či kalórienakupovaných potravín, ani Hawai napriek tomu, že si si objednala Quattroformaggi, ani cestopis o ostrovoch indického oceánu, ani bobová dráha čomala byť zadarmo, ani prítomnosť či neprítomnosť na večierku plnom alkoholu,ani divná žehlička na vlasy, žiadna dĺžka účesu či film, ani čaj či časodchodu. Ani On nebol a ani ja nie som. No som tu. A stojím za tebouvo všetkom čo spravíš. Len ma mrzí, že ty nestojíš vedľa mňa, ale pľantáš saniekde vzadu s ideálnym životom vo svojej nádhernej hlave a kričíš namňa aby som spomalil.
Viem. Asi by som to mal brať inak. Ale neviem to.
