Ako sa pri tom cíti? Čo môže vidieť muž, ktorý stojí nad ženou so zaťatými päsťami, kým ona leží na zemi? Čo cíti, keď sa na ňu pozrie, na modriny, na bolesť odzrkadľujúcu sa v tvári. Na slzy zrady a stratených ilúzií...
Ako dokáže sám so sebou žiť? S pocitom, že zničil život inému človeku. Nežnému a krehkému stvoreniu, akým je žena. Ona mu dôverovala, zverila sa mu do rúk. Podlo to zneužil. Chápe to? Na čo myslel, keď dvíhal ruku v tej chvíli, pri pohľade do vyplašených ženských očí, ktorá sa mu nedokáže ubrániť?
Ako vôbec môže spávať? Každý deň si ľahýnať vedľa týranej ženy, ktorá dúfa v lepší život. Bez neho. Ktorej ublížil, nie len na tele, ale na duši. Ona leží vedľa neho, lebo musí. Nevidí to? Naozaj nevidí to utrpenie, jej vnútorný boj? Páči sa mu, keď sa ho žena bojí? Ten pohľad na bezmocnú ženu ukrytú v kúte, zbitú, uplakanú...
Aj napriek tomu, že žijeme v dvadsiatomprvom storočí, pomerne rozvinutý a civilizovaný ľud. Znie to neuveriteľne, ale téma týrania žien je bohužiaľ stále súčasná. Niektorí muži si aj dnes potrebujú dokazovať nadradenosť. Túžia po patriarchálnom živote. Žena ho má reprezentovať, mlčať, upratovať, variť a občas poslúžiť ako boxerské vrece na ventilovanie nervov.
Odpovede typu: "Ale ona....". Blablabla. Nič, opakujem NIČ na svete, žiadny dôvod, žiadna situácia, žiadna hádka neoprávňuje muža udrieť ženu. Ak sa jej raz dotkne, nie je už mužom. Je slaboch. Chudák. Tyran. Pre mňa je nikto.
Udrel ťa muž? Nepresviedčaj samú seba, že to tak nemyslel, nechcel. Keď ťa udrie raz, spraví to znova. Prosím, neuver. Nedaj sa týrať, ži svoj život, je predsa krátky. Vždy máš aj inú možnosť, všetko ostatné sú len výhovorky.
Ženy sú silné. Tento článok je ako výkrik do ticha. Ak sa ťa to týka, neignoruj. Prosím, pre teba, pre lepší svet.
Neprežívaj. Ži. Dokážeš to.
