Poznáme teda viacero typov eventových venues, napríklad konferenčné, koncertné, výstavné, športové, divadelné a tzv. multifunkčné, ako napr. Stará tržnica.
Prečo tento náučný úvod? V rámci svojej práce v Bratislava Convention Bureau bolo jednou z našich hlavných úloh odporúčanie kapacít vhodných pre kongresy, eventy, firemné mítingy či incentívu pre eventových plánovačov zo zahraničia. Jednalo sa o väčšie i menšie eventy, pričom tie menšie začínali okolo 200-300 hostí a tie väčšie boli často aj kongresy pre niekoľko tisíc delegátov. Mám teda priamu skúsenosť s tým, po akých venues bol (a verím, že zase bude) v Bratislave dopyt. A to ani nehovoriac o aktuálnej iniciatíve okolo národného kultúrneho a kongresového centra, ktoré bude musieť byť zasadené do určitého kapacitného kontextu mesta.
A keďže profesionálna deformácia nepustí, moje oko a ucho vždy zbystrilo pozornosť, keď sa niekde objavil čo i len náznak správy o novej venue. Napríklad, bývam v blízkosti novému projektu Dve Sýpky, ktoré realizuje tím ľudí podpísaný pod vcelku úspešnými projektami dvoch multifunkčných venues v Bratislave (Design factory a Refinery Gallery). So záujmom sledujem, ako sa koncept vyvíja. Ako evenťák a cateringový manažér som totiž práve s ich priestormi mala veľmi dobré skúsenosti. Venue v Sýpkach bude určená skôr pre menšie eventy okolo 100 hostí, čo je naozaj maličké na medzinárodné pomery. Držím však palce.
Ako by som teda ja zo skúsenosti vyhodnotila ponuku venues v našom hlavnom meste? Dovolím si tri relatívne odvážne tvrdenia:
Tvrdenie č. 1: Bratislava nemá reprezentatívnu sálu mimo hotela nad 500 hostí na banket
Čo je to banket? Zjednodušene povedané, ide o sedenie za okrúhlymi stolmi, pričom hostí obsluhujú čašníci, jedlo i nápoje sú servírované naraz. To, či bude môcť byť banket spojený s programom (napr. gala večera s koncertom alebo vyhlásením rôznych výsledkov), závisí od veľkosti a usporiadanie priestoru. Na banket totiž potrebujete priestor na jeden okrúhly stôl pre 10 hostí minimálne 3m2 + prechodový priestor pre čašníkov. Prečo je banketné sedenie dôležité? Pretože väčšina organizátorov kongresov požaduje okrem kongresovej aj venue na gala večeru, keďže súčasťou programu kongresu sú aj odovzdávania cien a spoločenský program. Tie bývajú zväčša platené účastníkmi zvlášť, mimo registračného poplatku a predstavujú dodatočný zdroj príjmov organizátorov. Preto sú žiadaným „doplnkom“ ku kapacitám kongresu. Bratislava však takúto veľkokapacitnú venue nemá. Ak sa teda chystáme riešiť kongresové centrum pre niekoľko tisíc delegátov, mali by sme mať aj banketovú sálu aspoň pre 600, ideálne pre 1000 hostí. A keď už sme pri kapacitách, v podstate okrem Starej tržnice (500 pax na banket), kde musia byť vzhľadom na rezidentov v priamom susedstve budovy dodržiavané prísne hlukové limity, nemá Bratislava ani jednu „repre sálu“ nad 300 hostí na banket.
Tvrdenie č. 2: Bratislava nemá účelovú venue s kapacitou na sedenie nad 1000 pax (v jednej sále) v širšej dostupnosti z centra.
Ak chcete v Bratislave urobiť event pre 1000+ hostí, musíte využiť priestory výstavníctva (napr. Incheba), kultúrnej inštitúcie (napr. SND), alebo športové priestory (napr. Národné tenisové centrum), prípadne ísť mimo centra do Slovnaftu (napr. Refinery Gallery). Ani jedno z týchto riešení nie je optimálne. Dovolím si tvrdiť, že pre plánovača kongresov či eventov zo zahraničia je to doslova mimo zorné pole a to hlavne z hľadiská vysokých dodatočných nákladov. Počas svojej praxe sa „mi stalo“ naozaj iba výnimočne, že by klient zo zahraničia uprednostnil riešenie prestavby športovej alebo výstavníckej venue na eventové potreby. Jednalo sa väčšinou o výnimočné eventy v trvaní viac dní či týždňov, kde sa vysoké náklady na redesign priestoru rozptýlili do širšieho časového pásma. Ak sa však bavíme o konferencii či evente nad 1000 hostí na sedenie v jednej sále, nenájdete v Bratislave priestor s kompletným vybavením a profesionálnym zázemím, na aké je cieľovka zahraničných business events zvyknutá. Bohužiaľ. Čiže, jedna profesionálne navrhnutá venue s kapacitou sály 1000+ na sedenie by sa Bratislave určite zišla.
Tvrdenie č. 3: Bratislava má zopár zaujímavých, historických, zrekonštruovaných či novopostavených venues, no pre cieľovú skupinu nákupcov zo zahraničia sú nezaujímavé.
V Bratislave za posledné roky vzniklo zopár zaujímavých projektov prestavby „starého na nové“, ako sú projekty Mlynica, Nová Cvernovka, Jurkovičova tepláreň či Dve Sýpky, ktoré sú však určené skôr pre menšie lokálne podujatia okolo 100-200 hostí. Keď je však reč o medzinárodných podujatiach, ktoré predstavujú export a pre štát aj dodatočné príjmy, potrebné sú hlavne väčšie priestory v pohodlnej dostupnosti z väčšiny hotelov.
Prevádzkovatelia venues v Bratislave čelili už aj pred pandémiou rôznym výzvam. Na jednej strane sú tu dané aspekty ako lokalita, kapacity, dostupnosť a na strane druhej profesionalita poskytovania služieb a vhodné nastavenie pre potreby cieľovej skupiny. Aj väčšie priestory by sa tu našli, no pri jednaní s prenajímateľmi zistíte, že personál nevie po anglicky. Alebo že vôbec neakceptuje zmluvné vzťahy so zahraničnými subjektami. Prípadne sa v zmluvných podmienkach dočítate také ustanovenia, ako nutnosť fixne rezervovať priestor bez možnosti opcie rok – dva vopred (tzn. s prípadným stornom, pričom vy ako plánovač sa práve nachádzate v tendri a ešte ani neviete, ktorú destináciu si klient vyberie). Podpísali by ste zmluvu o prenájme s klauzulou, že váš event môže byť zrušený 48 hodín pred jeho konaním „lebo vyšší štátny záujem“? Dokonca sú aj venues, ktoré vám naúčtujú dvojnásobok ceny, keď poviete, že sa jedná o zahraničného klienta. A to ani nehovorím o úrovni profesionality na site inspections (obhliadok priestoru s potenciálnym klientom), skrytých poplatkoch za energie a personál či účtovanie extra poplatkov za využívanie zázemia pre catering.
Napríklad takí Rakúšania sa so svojimi venues v Hainburgu, Kittsee, Eckartsau, Petronelli, Niederweidene či na Schlosshofe na našom eventovom trhu etablovali už pomerne dávno. A pritom sú to častokrát štátom / obcou vlastnené inštitúcie. Ja sama som v Rakúsku robila cez 10 eventov a i keď cenová úroveň patrí do vyššej kategórie, bola to radosť s nimi spolupracovať.
Suma sumárum: Bratislavské venues, česť výnimkám, potrebujú v prvom rade zlepšiť úroveň profesionality a dostupnosti pre cieľovú skupinu. A dovolím si tvrdiť, že je tá správna doba na dobudovanie širšieho portfólia väčších venues. Obzvlášť takých, ktoré budú nadväzovať na nové kongresové centrum.
