Dva svety Business Events alebo Na čo je komu Convention Bureau

Písmo: A- | A+

„A ty kde robíš?“ pýtali sa ma známi. „V Bratislava Convention Bureau,“ zvykla som odpovedať, kým som tam pracovala. „Konvenšn čo?!“ znela väčšinou reakcia.

Áno, musím uznať, že v slovenčine názov tejto inštitúcie neznie bohvieako prívetivo. Vyzerá to tak nadradene, oficiálne a nezrozumiteľne. Aspoň pre väčšinu ľudí mimo kongresového cestovného ruchu, čiže mimo „fachu“ Business Events. V rámci odvetvia je však Convention Bureau (CB) synonymum autority, destinačnej oficiálnej marketingovej organizácie, ktorá má v popise práce rozvíjať kongresovo-konferenčno-eventovo-výstavnícko-mítingový biznis.  Aspoň by mala byť. Respektíve, tak je to vo väčšine krajín, ktoré si význam tohto odvetvia uvedomujú.

Pokúsim sa vysvetliť rolu CB na princípe dopytu a ponuky. Dvoch pomyselných svetov, ktoré sú tak odlišné a predsa majú veľa spoločného.

Stranu dopytu predstavujú klienti, ktorí si najímajú tzv. „Meeting Planners“, čiže nákupcov a plánovačov eventov, agentúry či jednotlivcov. Túto skupinu sa snažím opisovať vo svojich blogoch už dlho. Je to svet, v ktorom dominujú presné niekoľkostranové zadania, roky skúseností a detailný prehľad trhu, vysoké nároky, 4+ štandard, výborná znalosť motivačných mechanizmov či subvenčných schém a dlhodobý timing. A aby som nezabudla, prvotriedna biznis angličtina. S príchodom digitalizácie sa tento svet zrýchľuje, sprehľadňuje a otvára novým formám eventov. Treba skrátka držať krok.

Potom tu máme stranu ponuky, ktorá je vo väčšine prípadov zastrešená samotným brandom destinácie. Autoritou, ktorá je (aspoň z časti) financovaná z verejných zdrojov a tým budí dojem kredibility, nestrannosti a kompetentnosti. Obzvlášť pri veľkých medzinárodných kongresoch (a aj iných veľkých eventoch) sa bez destinačnej autority nepohnete. Rozhodovací proces totiž nefunguje tak, že sa klient rozhodne, v ktorom kongresovom centre alebo v akom hoteli bude ďalší event. Rozhoduje sa väčšinou, či ide do Rigy, do Barcelony, do Berlína, do Soulu, alebo prípadne do Toskánska, do Gruzínska, či do Maroka.

CB je práve touto regionálnou autoritou, ktorá by mala do sveta vysielať správy ako: „zvážte usporiadanie kongresu u nás, ste tu vítaní, sme váš prvý kontakt, sme experti na svoju destináciu, pomáhame Vám otvárať dvere, sme vaším destinačným katalógom.  A samozrejme, keďže sa pohybujeme v priestore, kde ponuka prevyšuje dopyt, CB by malo mať v rukách nástroje na prípadnú motiváciu nákupcov prísť do destinácie usporiadať event. O tom, prečo to CB robí, som už písala v predošlých blogoch, v skratke - daňové príjmy.

Zhrniem to. Business Events, obzvlášť tie, ktoré využívajú kongresové centrá, sú teda o strete dvoch svetov – jedného komerčného, rýchleho, a náročného a druhého verejnoprávneho, byrokratického a pomalého. Kde by sa mohli stretnúť?

Práve v CB. Niektoré destinácie pochopili tento princíp a nesnažia sa ho popierať, ale využiť vo svoj prospech. Aj rýchly a náročný meeting planner potrebuje kotvu v podobe možno pomalšieho ale zato dôveryhodného a stabilného destinačného partnera.

Práve kredibilita a stabilita CB je tou konkurenčnou výhodou mnohých zabehnutých kongresových destinácií. Napríklad Slovinci mali na čele svojho národného CB až do augusta tohto roku celých 16! rokov jedného lídra, ktorý reprezentoval destináciu svojou profesionalitou a odbornosťou. Osobnosť, ktorej tvár bola zárukou, že ak sa asociácia rozhodne prísť s kongresom do Ljublajny, Portorože alebo Bledu, nájde rovnocenného partnera.

Smerujem k tomu, že ak ideme stavať kongresové centrum, mali by sme myslieť aj na profesionálny tím destinačného CB, či už bratislavského, košického, iného regionálneho či národného. Potrebujeme totiž viac než len zaplniť kolónky v organizačnej štruktúre. Chce to profesionálov, ktorých tváre by mali reprezentovať destináciu v zahraničí. A to dlhodobo.

O tom, ako by sa to dalo spraviť, sa pokúsim napísať ďalší blog.

Skryť Zatvoriť reklamu