V poslednej dobe trénujem mlčanie. Je to prekvapivo účinný nástroj na vytváranie duševného pokoja a nevytváranie zbytočných konfliktov. Pre blogera to síce nie je úplne tou najlepšou cestou, ako osloviť čitateľa, no keď príde autorská kríza, treba sa odmlčať. Dnešný blog bude teda o tom, čo ma znovu „nakoplo“ natoľko, že som opäť začala písať.
Už niekoľko rokov sa zaujímam o destinačný marketing a o tvorbu značky miesta, čiže place branding. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o to isté, ale sú to dva úplne odlišné prístupy.
Destinačný marketing sa využíva (hlavne) v cestovnom ruchu a predstavuje snaženie destinácie predať svoj „produkt“. V ideálnom prípade je to teda proces poznania svojho zákazníka, zabalenia produktu do efektného pozlátka a exekúcia reklamných kampaní s cieľom prilákať čo najviac turistov. Čiže vo finále ide o export služieb a produktov a o návratnosť investície do marketingu.
Na proti tomu tzv. place branding dáva odpoveď na otázku, ako krajinu, mesto, destináciu, vnímajú za jej hranicami. V prípade Slovenska to teda hovorí o tom, ako a či nás vôbec vidia a čím sme prínosní ako krajina. Branding sa však nedá robiť marketingom. Teda, lepšie povedané, dá, ale marketing nemá na značku krajiny skoro žiaden vplyv. Môžete minúť stovky miliónov na kampane promujúce Slovensko ako inovatívnu, pohostinnú, zelenú či tolerantnú krajinu, no s vnímaním občanov za hranicami vašej krajiny to veľmi nepohne.
Ako si môžem dovoliť toto tvrdiť? Netvrdím to ja, tvrdí to autor Anholt Ipsos Nation Brands Indexu 2021, prof. Simon Anholt, ktorý je považovaný za poprednú (ak nie jedinú) svetovú autoritu v country brandingu. A hovoria to tiež dáta z tohto indexu, ktorý nedávno úspešne obstarala organizácia Slovakia Travel majúca v popise práce propagáciu Slovenska ako destinácie cestovného ruchu. Na slovenské pomery ide teda o vskutku prínosný a strategicky významný počin.
Ale späť k tomu spúšťaču môjho písania. V zásade boli dva. Prvým z nich bol môj vstup do expertnej platformy pre modernejší manažment značky Slovenska a s ním spojený podcast o tom, či má naša krajina potenciál ako značka na poli Business Events.
Druhým z nich bol paradoxne náš Slovenský deň na Expe v Dubaji. Pre Expo ako také mám už od malička slabosť. V rámci otváracieho príhovoru našej prezidentky odznelo niečo, čo možno považovať za jasný odkaz spojený s tvorbou dobrého mena „á la Anholt“. Nebudem to citovať, no išlo o myšlienku potreby medzinárodnej spolupráce Slovenska so svetom a o inovačnú schopnosť nášho malého národa schopného prinášať nielen veľké myšlienky, ale aj činy.
Mimochodom, viete, ktorý počin za posledný rok priniesol Slovensku najviac dobrých bodov v pomyselnej súťaži o najlepšiu krajinu sveta? Naši hasiči v Grécku. Jasný a zrozumiteľný čin bez zbytočných rečí, bez politiky, bez prvého plánu zapáčiť sa, bez komercie.
A presne o tom je country branding. Čím my ako Slovensko vieme byť prínosní pre svet, pre svetoobčana. Možno na prvý pohľad trochu patetické, avšak jasne odrážajúce hodnoty bežného života.
Ako však toto celé súvisí s témou Business Events? Na počudovanie veľmi. Aspoň pre mňa. Toto odvetvie je primárne o stretávaní sa ľudí. Keď sa ľudia stretávajú, dochádza k akejsi pridanej hodnote v podobe výmeny názorov, poznatkov, v podobe kultúrnej výmeny. No v prvom rade, vznikajú pri tom úplne nové a kreatívne idey. Také, ktoré pomáhajú. A to nielen zlepšiť predaj produktov či služieb, ale aj dvíhať kvalitu života. A ja stále tak trochu naivne verím, že by sme mohli byť okrem iného aj krajinou v strede Európy, ktorá poskytuje priestor pre takúto tvorbu nápadov.
Pritom, vôbec nemusí ísť o čistý altruizmus, na týchto stretnutiach môžeme byť ako krajina dokonca „v pluse“. Či už ekonomickom, kultúrnom, morálnom, alebo jednoducho ľudskom. Pri brandingu ide totiž viac o tzv. „policy making“ ako o marketing. Ide o strategické riadenie krajiny smerom k prispievaniu k všeobecnému blahu vlastnej krajiny a tým aj sveta. A preto, keď sa bavíme o odvetví stretávania, o Business Events, je na mieste začať s tvorbou stratégie, s formovaním štruktúr potrebných pre motivovanie organizátorov biznisových mítingov na Slovensku a s plánovaním novej kongresovej, eventovej a kultúrnej infrašturktúry. Nepotrebujeme hneď míňať milióny na kampane.
Stačí začať. Žiarovky sú už vymyslené, stačí položiť vhodnú kabeláž a prepnúť na „ON“. A je jedno, kto si pripíše kredit za stlačenie vypínača. Pretože prúd a svetlo sú tu pre všetkých.