Máme tím "plničov"?

Písmo: A- | A+

V stredu Trend odvysielal zaujímavú diskusiu na tému nového národného kultúrneho a kongresového centra.

Šéfredaktor si do štúdia pozval zástupcov občianskeho združenia NKKC, zástupcu Ministerstva dopravy a výstavby SR a troch developerov, ktorých projekty postúpili do finále. Pozvanie nakoniec neprijali všetci pozvaní, rozhovor teda prebiehal vo štvorici.

Debata trvala približne hodinu a bolo toho povedaného veľa, s čím by sa dalo súhlasiť, nesúhlasiť, doplniť či uviesť do súvislostí. Ja by som sa však rada k tomu vyjadrila z iného uhlu pohľadu.

Téma je naozaj veľmi komplexná a bolo vidno, že sa účastníci debaty vopred pripravovali alebo sú v oblasti zorientovaní. Odkedy sledujem túto tému, aspoň čo moje senzory zachytili, zaznela po prvýkrát verejne téma kandidatúr na kongresy.

Kandidatúry a ich proces som sa snažila vysvetliť v predošlých blogoch tutu. Strana dopytu, teda asociácie a profesionálne agentúry, neprídu totiž do Bratislavy sami od seba, ako za dievčaťom v kúte, ktoré doteraz nikto nepozval do tanca. Títo profesionáli sú zvyknutí na proaktívny prístup destinácií a lokálnych členov, na vážny lobing. A ako všade, kde ponuka prevyšuje dopyt, aj táto cieľovka si vyberá z nepreberného množstva destinácií a venues.

V tejto súvislosti mi v debate chýbalo pozvanie pre zástupcu/-ov z radov kongresových profesionálov či organizátorov eventov a kultúrnych podujatí. Proste tých, ktorí by mali byť súčasťou širokého a zohraného tímu „plničov“ nového kongresového a kultúrneho centra a v zásade celej destinácie.

V debate padol názor, že ak si postavíme dobré kongresové centrum, budeme mať možnosť ťažiť aj z toho, že sme „nová kongresová destinácia“. Áno, prvé roky určite. Môj názor je taký, že prvých pár rokov bude nové kongresové centrum v Bratislave relatívne dobre vyťažené práve z tohto dôvodu. Otázka je, čo príde potom, v dnešnom rýchlom svete ste „noví“ asi tak dva mesiace :). Treba skrátka stredno- až dlhodobú stratégiu. Ideálne na prvých päť rokov.

A keď sme pri timingu, som rada, že v debate zaznelo aj to, že prípadná investícia bude rozrátaná do viacerých rokov. Myslím, že to bolo 5 x po 12 miliónov. Nechcem to teraz zľahčovať ani bagatelizovať, ale 12M ročne nie je pre štát žiadna závratná suma, z ktorej by sme mali padať do mdlôb.
Otázka je, či štát ráta aj s investíciou, ktorá mu postavením kongresového centra vznikne. Mám na mysli investície do marketingu destinácie, odborného tímu Slovak Convention Bureau, subvenčnej schémy a v neposlednom rade do stoviek a stoviek kandidatúr, ktoré bude nutné „vyprodukovať“.

Zaznel názor, že investíciu do kandidatúry jasne prevýšia následné daňové príjmy z kongresu. To je síce pravda, ale treba mať na zreteli fakt, že na jednu úspešnú kandidatúru pripadajú desiatky (ak nie stovky) neúspešných. Angličania majú na tento proces taký pekný termín „filling the pipeline“ , čo by sa voľne dalo preložiť ako „plniť potrubie“. Bude teda nutné nájsť, osloviť, namotivovať a zaplatiť profesionálnych „plničov“ tak na komerčnej, akademickej, štátnej a aj na destinačnej úrovni. Mám na mysli „tím“ pozostávajúci z domácich i zahraničných PCODMC agentúr, zástupcov lokálnych asociácií, destinačné i národné convention bureau. Pripomeniem iba, že aktuálne jediné „hmatateľné“ Convention Bureau na Slovensku je to bratislavské. Národné de iure neexistuje od roku 2017, presunulo sa výlučne do virtuálnej roviny pod značkou Slovak Convention Bureau s webom, ktorý už dlhšie postráda aktualizáciu. V debate odznelo, že štát je pripravený tento stav zmeniť, držme teda palce.

Posledná poznámka k debate. Na konci diskusie odznel nápad jedného z developerov rozdeliť budget medzi tri projekty. 20M dať na rekonštrukciu výstaviska, za ďalších 20M postaviť menšie kongresové centrum a za posledných 20M kultúrnu sálu. Diskutujúci sa dokonca zhodli na tom, že by sa tým dosiahla vlastne ešte väčšia hodnota za peniaze. Na prvé počutie to znie rozumne, a v podstate by to korešpondovalo s mojím posledným blogom o potrebe ďalších nadväzných venues popri kongresovom centre. Ale ten, komu sa nápad musí zapáčiť, je hlavne štát. Vláda, resp. najskôr asi Útvar hodnoty za peniaze, k tomu musí čo najskôr zaujať stanovisko, a povedať, či sa im to dáva zmysel aj v rámci rozpočtu. Prepočty sa síce počítajú a feasibility štúdie pripravujú, no ako povedal v diskusii p. Dula z MDV SR, „pre prepočty nie dôležité kde to je, ale že to je“.

Akokoľvek, nové venues a ich plničov budeme potrebovať tak či tak.

Skryť Zatvoriť reklamu