Ja sa síce neviem vyjadriť k verejnej mienke, ale sama za seba by som povedala, že sme ako odvetvie mohli dostať väčší priestor v rámci organizácie kritických procesov ako testovanie, mobilizácia a redistribúcia zdrojov či logistika očkovania. Minimálne ako konzultanti. Veď kto už vie lepšie zorganizovať veľké tímy ľudí, navrhnúť funkčnú logistiku a to všetko v rámci časového i rozpočtového tlaku. Máme veľa skúseností.
Tiež si myslím, že tá časť verejnosti, ktorej sa toto odvetvie týka, si určite za posledný rok minimálne všimla, že sa aj napriek pandémii v médiách objavujú zmienky o novom kongresovom centre. Presnejšie o národnom kultúrno-kongresovom centre. V tomto prípade sa vlajkonosičom tejto myšlienky stalo občianske združenie, ktorého členom je organizátor konferencie, presnejšie podujatia GLOBSEC Bratislava Forum, a rôzni zástupcovia kultúrnej obce reprezentovaní Martinom Valihorom. Zhruba pred dvoma rokmi sa toto občianske združenie rozhodlo „túto vlajku uchopiť a niesť“ a odvtedy vyvíja úsilie na presadenie tejto myšlienky vo vláde, na komunálnej úrovni a prispieva aj k vytváraniu povedomia o téme v rámci verejnej mienky. Dokonca dali v roku 2018 vypracovať rozsiahlu analýzu z dielne E&Y, ktorá jednoznačne potvrdila opodstatnenosť výstavby národného kongresového centra. Je možno na škodu, že analýza nebola doposiaľ zverejnená, aj keď časti z nej sú súčasťou podkladového materiálu pre schválenie prvého uznesenia vlády SR k tejto téme.
Samozrejme, ako to už chodí, objavujú sa rôzne hlasy pre aj proti ich angažovanosti v tejto téme. Práve totiž prebieha výber lokality pre toto nové centrum a ten má aktuálne v kompetencii (zatiaľ?) len jeden vlajkonosič.
Z určitého uhlu pohľadu chápem ich motiváciu. Fórum sa za posledné roky rozrástlo a chýba infraštruktúra, reprezentatívne veľkokapacitné priestory. Dá sa tiež predpokladať, že ak by sa nové kongresové centrum spájalo s menom GLOBSECu, bolo by to zaujímavé prepojenie silného etablovaného brandu s destinačným brandom. Povedzme si úprimne, so slabým destinačným brandom. Jednými z podarených spojení brandov sú napr. Cannes s renomovaným filmovým festivalom, alebo v lokálnom merítku Košice s Maratónom mieru.
Na druhej strane, prečo sa vlajkonosičom, alebo pomyselným olympijským bežcom s zapálenou pochodňou nestal samotný štát? Prečo nestojí pri tak dôležitom kroku, ako je výber lokality? Veď je to práve štátna pokladnica, ktorá vo forme daní najviac profituje na medzinárodných biznis podujatiach.
Kto by sa teda tiež mal a mohol angažovať v snahe o výstavbu nového kongresového centra v rámci aparátu štátnej správy?
Ministerstvo financií? Ideálne. Oni by mali mať presný prehľad o tom, koľko daňových príjmov z odvetvia prichádza a tiež o tom, že ide o aktívnu platobnú bilanciu, lebo Business Meetings sú takmer čistý export. Chápu dianie v štáte hlavne cez čísla a určite by si vedeli zrátať návratnosť „investície“. V našom prípade skôr dotácie. A nemalej. Má ministerstvo ešte možnosť zabezpečiť si svoj vplyv v tomto projekte pred samotným výberom lokality na nové centrum?
Ministerstvo dopravy? Pred tými cca dvoma rokmi, keď sa iniciatíva začala, len ťažko. Cestovný ruch ( a v rámci neho aj Business Meetings, aj keď tam teoreticky nepatria) boli ako horúci zemiak, ktorý si rôzne ministerstvá a Národná rada historicky (a často aj hystericky) prehadzovali, až nakoniec skončil na Ministerstve dopravy a výstavby (a svojho času aj „regionálneho rozvoja“). O vtedajšom záujme ministerstva o odvetvie jasne hovorilo aj zrušenie národnej agentúry pre cestovný ruch v roku 2016. Doba sa zmenila a bude skvelé, ak sa podarí renesancia. Nové nastavenie národnej agentúry Slovakia Travel snáď výrazne pomôže s dlho zanedbávanou propagáciu krajiny a jej destinácií (vrátane Bratislavy) v zahraničí. Mimochodom, má nová agentúra vôbec čo povedať do projektu kongresového centra a výberu lokality? Mala by predsa reprezentovať odbornosť odvetvia.
Ministerstvo hospodárstva? Určite, minimálne v rámci svojich kompetencií okolo rozvoja zahraničných investícií a obchodu, ktorú vykonáva hlavne prostredníctvom SARIO.
Ministerstvo zahraničných vecí? Ak nie ako hlavný vlajkonosič, tak určite ako jeden z tímu. Jeho rola v medzinárodných vzťahoch a formovaní reputácie krajiny je nezastupiteľná.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie? Áno, Business Meetings sú nástrojom regionálneho rozvoja, preto by sa aj toto ministerstvo minimálne malo pridať k vlajkonosičom.
Kam tým celým mierim a prečo je dôležité, kto nesie vlajku?
Pretože sa bavíme o iniciatíve, ktorá sa všade na svete deje s významnou podporou a aktívnou participáciou štátu. A častokrát aj mesta, obzvlášť pri výbere lokality.
Pretože kongresové a ani kultúrne centrum nie je fabrika na peniaze a nie je (až tak) zaujímavá pre súkromný sektor.
Pretože ide o nemalé verejné zdroje a príležitosť investovať ich naozaj zmysluplne.
Áno, ja viem, odvetvie cestovného ruchu, a už vôbec nie Busines Meetings, nemajú na Slovensku lídra či už vo forme silnej lobby alebo charizmatického jednotlivca s jasnou víziou a vplyvným slovom. Nemáme ostré lakte, lebo sme odvetvie tisícov malých podnikov, ktoré sú roztrieštené vertikálne (hotely, cestovky/agentúry, gastro, venues..) ale aj horizontálne (mestá, župy, regióny). Nemáme ani odvetvovú súdržnosť a spoločný ťah na bránku ako napríklad Rakúšania.
Mohlo by sa dokonca zdať, že nie sme zaujímaví ani pre veľkých zahraničných hráčov na trhu, pretože sme malým trhom. Ale toto zdanie klame. Pozrite sa na Ljubljanu. 300-tisícové mesto s troma kongresovými centrami a „bez letiska“. Zámerne, strategicky a dlhodobo si budujú oddiel vlajkonosičov hlavne pre to, lebo vedia, že sú sami malým trhom a potrebujú export.
Tak poďme budovať oddiely aj my. Jedno občianske združenie je málo na to, aby tu vzniklo kongresové centrum a silná komunita okolo neho. Lebo ako zvyknem odľahčene tvrdiť, „jeden barák za 60 Mega nestačí“.
