Uznávam, že môj prvý rozhovor Nina vs. Nina mohol pôsobiť trochu schizofrenicky, ale rada sa dostávam k meritu veci cez rozhovory. V ideálnom prípade konštruktívne. Samozrejme, iné je vysvetľovať tému Meeting Industry kamoške a niečo iné napríklad poslancom mestského zastupiteľstva alebo na ministerstvách. Ale aj tento level ma zvykol baviť.
Poďme teda na to vysvetľovanie benefitov s trochou pokory voči čitateľovi blogu.
Predstavme si na chvíľu, že nie je pandémia. (OK, ja viem, ale skúsme to).
V časoch B.C. (before Covid) sme riešili udržateľnosť, preplnené turistické destinácie (overtourism), sezónnosť naplnenia kapacít (v máji a v septembri preplnené hotely a konferenčné sály, v januári cca 30% obsadenosť) a ako účtovať stále viac za rovnakú službu. Organizátori kongresov a eventov mali celosvetovo na výber z obrovského množstva známych a atraktívnych miest. Destinácie sa predháňali v propagácii, poskytovaní výhod a často aj priamych subvencií.
Prečo to robili? Niečo z toho asi mali. To „niečo“ sú dve skupiny benefitov. Jedny sú ekonomicko – finančné (1-3) a mali by zaujímať hlavne štát a mesto, a druhé sú tzv. nefinančné, a tie by mohli zaujímať aj nás ako občanov (4-6).
1) Export služieb (a produktov)
Sme malá ekonomika. Ak chceme rásť, musíme hľadať odbyt našich produktov a služieb vonku. Uvediem triviálny príklad. Firma „Prešporský rožok“ predáva bežne 500 rožkov týždenne. Príde však do mesta kongres pre 1000 ľudí, ku káve treba niečo malé a lokálne, a hurá, firma predá 2000 rožkov denne počas troch dní. Namiesto rožkov si dosaďme hotelové služby, transfery, reštaurácie alebo prenájmy priestorov a je jasné, že každý medzinárodný event je prínos do štátnej kasy hlavne z pohľadu aktívnej platobnej bilancie štátu v položke tovarov a služieb. Plus samozrejme dane, obzvlášť dane z príjmov, DPH, mestská daň za ubytovanie atď .
2) Multiplikačný efekt a zamestnanosť
Málokto naozaj vie, čo multiplikačný efekt znamená a ešte náročnejšie je ho vyrátať. Ide v podstate o násobenie výdavkov napr. na jeden kongres. Organizátor kongresu „predáva“ služby do zahraničia, najíma hlavne lokálnych dodávateľov a zamestnancov. Okrem toho, že im dáva prácu, oni majú vyšší príjem a môžu ho opäť „otočiť“ v lokálnej ekonomike. A teraz si predstavme, aký obrovský multiplikačný efekt by malo postavenie moderného účelového kongresového centra pre 1000, 2000 alebo 3000 delegátov.
3) Kongresový delegát nie je turista
Kým klasický turista „nechá“ v destinácii priemerne 100 Eur denne, kongresový delegát aj 4-krát viac. Zdá sa Vám to veľa? Stačí ak si predstavíte náklady na prenájom sály, catering, techniku, tlačoviny, transfery atď. Prirátajte náklady na 3-4 noci v hoteli 4*+ a možno je to z toho aj 5-násobok. „No ale veď na tom zarobia hotely, dodávatelia, čo my s tým máme?“ pýtate sa možno. Áno, ale všetci tí tu platia dane a DPH. Čiže minimálne 20+% z toho, čo stojí celý kongres a pobyt delegáta v destinácii, ide do štátneho rozpočtu. A navyše, účastníci kongresov nespôsobujú „turistický smog“ ako keď sa do centra naraz vyrojí 300 turistov z výletnej lode.
4) Kvalita služieb a nové kapacity
Medzinárodná klientela je náročná na úroveň kvality služieb a preto keď do nejakého mesta chodia kongresy, dvíhajú latku servisu. Rekonštruujú sa tiež spoločenské sály, stavajú nové galérie, opravujú chodníky... Mimochodom, pamätáte si rok 2016, keď tu bolo predsedníctvo SR v rade EU? Koľko fasád a ulíc sa vtedy opravilo v Bratislave!
5) Výmena know-how a investície
Vedecké kongresy to v samej podstate vystihujú. Ja ako bežná žena z toho môžem mať napríklad túto výhodu. Povedzme, že slovenská gynekologická spoločnosť vďaka prezentácii svojich výskumov a patentov získa prístup k novým diagnostickým metódam a tehotným ženám na Slovensku to umožní nový typ dostupného prenatálneho vyšetrenia. A príde investor a založí tu na to kliniku.
6) Reputácia, reputácia, reputácia
Týmto som mala asi začať. Skúsim opäť preexponovaný príklad.
Viete si predstaviť tie titulky v zahraničných médiách, keby sa dákemu tímu slovenských vedcov podarilo na medzinárodnom kongrese v Bratislave uviesť nový liek na Alzheimera? Asi áno. Zneli by nejak takto: „Slovensko dalo svetu liek proti Alzheimerovej chorobe!“ Dá sa takáto reklama kúpiť? Nedá.
Slovensko má veľa tém, ktoré môžu byť vďaka kongresom svetové. Od slovenských patentov na vrty do zeme plazmabitom, revolučné produkty mobilného bankovníctva, špičkových subdodávateľov do automobilového priemyslu až po stavanie mostov a urbanizmus.
OK, hlavný argument stále zostáva rovnaký.
Haló, ale veď teraz tu kongresy mať nemôžme a ani nechceme!
Teraz nie, ale o 3-4 roky už bude situácia iná. Približne tak dlho v predstihu treba vyhrať kandidatúru na usporiadanie jedného kongresu v nejakej destinácii. A export služieb a zamestnanosť tu budeme potrebovať ako soľ. Ale o návratnosti investícií do Meeting Industry by mohol byť pokojne celý jeden blog.
