Je vždy taký istý, ale predsa len v každom období iný. Na jar sú jeho kulisy voňavo zelené. V lete si iba tak ležím v tráve a čítam si pri ňom. V jeseni už môžem čítať priamo z neho, veď vtedy je najkrajší, je ako veľké zrkadlo plné farieb. V zime, keď sa zdá, že príroda naokolo spí, je na ňom najživšie, je ihriskom, na ktorom sa korčuľujú deti.
Ale o mieste, kde ryby stále iba mlčia, je asi najlepšie mlčať tiež…



