Sú chvíle, keď sedím na gauči dávno po polnoci a nespím i keď ráno musím do práce. Na duši mi je úzko, občas padne i nejaká tá slza. Lenže vždy som si myslela, že moje myšlienky a pocity sú skôr mojou temnou časťou,ktorú som vždy nejako potlačila, kvôli svedomiu. Zlé svedomie som mávala voči Davidovi, Nore, Milanovi, rodičom a zvyšným blízkym ľuďom. Prišlo mi nefér chcieť od života niečo viac než som mala, niekto nemá ani to, čo ja. No i tak som občas chcela všetko nechať tak, zbaliť si kufre a odísť ďaleko od všedného života. Začať všetko od začiatku, na novom mieste, s novými ľuďmi, novými predsavzatiami a snami,ktoré sa vzdialili ani neviem kedy. Občas, skôr než som zaspala, som si predstavovala aké by to bolo. Práve pri týchto predstavách som dokázala rýchlo zaspať a mala príjemné sny. Nové začiatky, nový život, nová i keď stále Ja.
„ Nori, netvrdím, že schvaľujem Tvoj návrh rozviesť sa, ale chápem Tvoje pocity." - bol piatok večer, sedela som u Nori v obývačke a mala k nej blízko tak ako ešte nikdy predtým.Milan s Davidom dnes mali výnimočne tréning o deň skôr a určite pôjdu na pivo.
„ Zanechať starý život za sebou a začať od znova by som si veľmi želala i ja. Mať všetko ešte raz, krok za krokom a poučiť sa z chýb,ktoré som urobila. Ostať chvíľu sama, starať sa len o seba a nemať zodpovednosť za nikoho a nič. Zariadiť a uskutočniť sny a až potom sa usadiť. Premýšľam nad tým posledné dva roky. Vlastne od času keď som si uvedomila, že roky keď som si mohla dovoliť viac riskovať sú preč. Chvíle, ktoré človek bral, že tu s ním budú navždy a myslel, že má čas na kopec vecí a preto ich odkladal. Lenže čas bežal a ja som toho nestihla veľmi veľa a dnes to už nejde, pretože už nie som sama. Musím myslieť i na Davida a na náš spoločný život. Chcela by som vrátiť čas ,nejde to. No na rozvod som nikdy nemyslela, ale rozmýšľala som, aké by to bolo keby sme s Davim žili od seba čo len na mesiac. Každý by si ujasnil v sebe svoje pocity a myšlienky a život by dostal iný smer. Teda aspoň dúfam. A tak ma napadlo, čo keby ste to skúsili s Milanom? Odlúčiť sa, porozprávať sa a ..." - nedopovedala som to.Nora sa na mňa usmiala a dodala.
„ Milan to už vie a ja viem dávno, že Ty sama máš podobné pocity. Rozdiel medzi Tebou a mnou Deny je ten, že Ty so životom bojuješ a snažiš sa meniť i to, čo zmeniť nejde. Po každom údere vstaneš a ideš vpred po nový úder. Vždy dúfaš, že tentokrát to bude iné, lepšie a keď to náhodou nie je, snažíš sa opäť. Ja sa už snažiť nechcem. Vzdala som to. Je to sobecké, samoľúbe a určite aj zbabelé, ale nechcem svoj život plánovať tak ako to robí Milan. On vidí všetko v určitých plánoch, ktoré si urobil ešte na škole a každým rokom si odškrtne čo dosiahol. Mne to nevyhovuje. Chcem ísť a začať od znova a to môžem len vtedy ak budem slobodná. Nemyslím slobodná len rozvodom, ale i tým, že zanechám za sebou všetko, čo ma posunulu do života, v ktorom sa cítim nešťastná. Tú istú šancu chcem dať aj Milanovi, nezaslúži si, aby som ho robila nešťastným. Ty sa so svojimi pocitami vyrovnáš po svojom. Nájdeš to v čo budeš veriť. Nevieš chodiť v rade, presne tak ako ani ja nie a o to je to zložitejšie. No nikdy som o nás nepochybovala."
Bola som zaskočená jedným malým tajomstvom, o ktorom som nemala ani potuchy. Neskôr keď sme sa o tom bavili s Davidom som pochopila, že Milan svoj plánovač vlastne nezdieľaj vôbec s nikým. Nora sa nové plány dozvedela vždy na Nový rok bez ohľadu na to či s tým súhlasila,alebo nie. Milan mal ideálnu predstavu o živote a poctivo si za tým šiel. Nebol to zlý chlap, len chcel mať všetko pod kontrolou a plánovač života mu prišiel ako najlepší nápad i za cenu rozpadu manželstva. Teda aspoň toho, ktoré si budovali s Norou.
Rozvod bol za dva mesiace. Po celý čas žila Nora spoločne s Milanom v ich dome, chodili spolu na večeru, do kina a stretávali sme sa všetci tak ako roky predtým. Obaja boli vyrovnaní a z oboch opadol akási neviditeľna bublina, ktorá bol okolo nich po celé tie roky a nikto sme ju nevideli. A keď začala byť výraznejšie, tak si ju všimla Nora, ktorá mala odvahu na to, aby ju praskla. Ja s Davidom sme odleteli na dovolenku, ktorú sme plánovali všetci štyria v čase keď sa život zdal byť ideálnym. Po našom príchode som pomohla Nore pobaliť veci z domu a odviesť ich k jej rodičom. Zbalila si svoje staré knihy, ktoré čítavala ako dieťa a ktoré si schovávala, aby ich mohla raz čítať svojim deťom,oblečenie a pár fotiek, na ktorých bola s Milanom v čase keď jeho plány a jej túžby mali k sebe ešte stále blízko.
Na ceste na letisko kam som viezla Noru mi to nedalo a opýtala som sa.
„ Ako ste to zvládli? Ako je možné, že ste sa rozviedli bez toho, aby ste si niečo vyčítali, hnevali sa a nechceli po sebe nič?" - musela som sa to opýtať. Ich rozvod vôbec nebolel, nikoho. Rozhovor bol medzi nimi dvoma, dôvod, ktorý udali na súde nepovedali nikomu. Majetok bol rozdelený ešte pred tým než vstúpili do súdnej siene a Milanov bratranec s rodinou boli šťastní. Nora i Milan sa totiž všetkého vzdali. Nora si nechala svoj podiel vo firme, ktorú založila skôr než stretla Milana, on si vzal svoju zbierku lietadlových modelov z 2.svetovej vojny a desať spoločných rokov budovania, zveľaďovania nechali dvom ľuďom s dvoma deťmi,s ktorými sa vlastne ani nikdy nestýkali.
„ Vieš Deny, rozísť sa je umenie a to umenie ovláda málo kto. Je to ako maľovanie, spev či niečo iné. Nie každý to vieme. Robiť ľudí nešťastnými nie je poslanie, pre ktoré na svet prichádzame a ja som musela dať druhú šancu človeku, ktorého milujem. Nemám právo držať Milana či seba v manželstve len preto, že pravidlá spoločnosti tvrdia, že pokiaľ sa nepodvádzame, neubližujeme si, nepripravujeme o dôstojnosť a podobne, tak v manželskom zväzku ostať musíme. V manželstve máme právo byť aj šťastní a to sme my neboli i keď sme si to mysleli a je čas si z toho šťastia trochu uchmatnúť." - usmiala sa, žmurkla a po zvyšok cesty sme už neprehovorili.
Keď opúšťala letiskovú halu, plakali sme. Vedela som,že život už nebude taký na aký som bola zvyknutá. Naše spoločné roky ubehli a teraz sa objímame a želáme si do života len to najlepšie. Osud nás spojil, aby sme sa zase rozišli. Nora si splnila sen, odchádza žiť do Texasu. Začne od znova tak ako po tom túžila a ja viem, že to dokáže.
Milan dostal z firmy ponuku, ktorá bola síce mimo jeho plány, ale potešilo ho to. No skôr nadchlo. David mi povedal, že pred odletom do Japonka, Milan spálil svoj tajný notes z čias školy a kúpil si nový, na ktorom ale začne pracovať len čo sa v Japonsku usídli.
Nora s Milanom si dali šancu začať od znova i keď každý šiel svojou cestou, v ich prípade to bolo najlepšie rozhodnutie, ktoré mohli urobiť. Rozišli sa so vzájomnou úctou, pokorou a s vedomím, že i keď sa milujú, sú natoľko rozdielni, že by ich život s pribúdajúcimi rokmi bol viac sivý než biely.
