Už som sa nehodila, no niekto tam hore pri mne stál - čásť prvá.

Hurá ide sa na výlet. To bude krásny deň. Mám rada ak okrem prechádzky,čo nie je tak časté, sa môžem povoziť v aute. To bude na dlhšie a moja rodina bude so mnou po celý čas. Po nejakom čase zastavujeme, neviem ako dlho sme šli, hlavne, že sme spolu. Berú ma na ruky a dávajú na zem. Fuj, to je špina! Hlina, kamienky a ešte aj fúka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Pozerám okolo seba, nepáči sa mi tu. Prečo stojíme a prečo mám zrazu čudný pocit? Pozerám sa na svoju rodinu, čakám na povel. No moment! Prečo si sadajú do auta a zatvárajú dvere? Veď ja som stále tu. „ Hej, počkajte!" - otvorím svoje malé ústa a tak rýchlo ako viem, bežím smerom k autu. Moje krôčky nie sú dlhé, ako by mohli, keď som tak malá, ale nevzdávam to. Bežím a svojou rečou sa snažím to auto zastaviť. Nestačím...auto je ďaleko a ja už bežať nevládzem. Je na mňa príliš rýchle.

No nič, vrátim sa na miesto a počkám. Keď ma budú hľadať, uvedomia si, kde ma nechali. Som naštvaná! Som maličká, ide ma ľahko prehliadnúť, ale toto sa ešte nestalo. Nikde ma nezabudli, až teraz. Fajn, keď prídu po mňa, budem hrať chvíľu urazenú, o to bude lepšia večera.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začína byť tma, vietor fúka silnejšie, je mi zima. Cítim ako sa celá chvejem,nie je sa kde schovať. Schúlim sa do klbíčka a zaspávam.

Nespala som dlho,počujem zvuk auta. Hurá konečne! Auto prešlo, nebolo to naše. Po ňom ďalšie a ďalšie,neviem koľko ich bolo, ale naše som nevidela. To predsa nie je možné,už tu dávno mali byť! Dobre, nebudem trucovať, ale nech už som doma. Je mi zima, som hladná a okrem vetru začína i pršať. Hrbím sa, privieram oči pred vetrom a dažďom, tá hlina okolo mi nerobí dobre. Zaostrím zrak...niekto ide. Pohybuje sa rýchlym krokom a smeruje ku mne. Dvihnem noštek, vetrím. Nie, tak túto vôňu nepoznám. Už je blízko. Prihovára sa, skláňa sa a chcem sa ma dotknúť. Odskakujem. Nechcem, aby sa ma niekto cudzí dotýkal. Ten človek si nedá povedať. Hovorí na mňa a snaží sa ma dotýkať. Otočím sa a utekám. V kľučkovaní som naozaj špička. Pridám a som dosť ďaleko. Otočím sa. Ten divný človek tam stojí a stále na mňa pozerá. Po chvíli odchádza. Ide sa schovať pred dažďom, i ja by som už šla, ale naši ešte neprišli. Pomaly sa vraciam na miesto, kde som pôvodne sedela. Čakám.

Skryť Vypnúť reklamu

Prešlo niekoľko dní. Som zmätená. Ten človek sa stále na mňa chodí pozerať. Som premočená, je mi zima a som hladná. Chcem ísť domov. Vonku je stále zima. Premýšľam.Ten človek zase prišiel.Už mám toho tak akurát dosť! Som hladná a nechce sa mi stále behať. Ešte som teda raz odehla do stredu poľa a čakám kým odíde.

Odišiel, to bola doba! Odchádzam i ja. Rozhodla som sa, že pôjdem našim naproti. Už nemôžem čakať. Spinkať sa tu nedá, okolo stále prechádzajú cudzie autá.Schovať sa nemám kam, naokolo je len pole a veľmi tu fúka. Rozhodla som sa ísť cestou, ako odchádzal a prichádzal i ten podivný človek, čo sa ma chcel dotýkať.

Eva Babinová

Eva Babinová

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama, manželka, dcéra a sestra, kamarátka. Snažím sa stáť nohami pevne na zemi i keď mám svoje túžby a sny. Som realistka, ktorá má rada život. Vďačná za každú skúsenosť, ktorú život prinesie, pretože o tom ten život je. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaPochod myšlienokPoviedkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu