Milujem svoje dieťa. Je to najvzácnejšie čo v živote mám, ale...Občas by som vrátila svoj starý život späť. Občas by som rada riešila chaotické situácie v robote, kde mi to liezlo na nervy. Občas by som rada ležala na gauči, čítala knihu a šla si ľahnúť bez toho, aby som v noci vstávala. Občas by som mala rada poriadok doma viac ako polhodiny, pretože som na ten poriadok bola roky zvyknutá. A taktiež by som sa občas rada pokojne najedla bez toho, aby som od stola musela niekoľkokrát vstávať, alebo sa pri jedle prezliekať, pretože mám na tričku či nohaviciach fľaky, od čoho to je, je už vlastne jedno. Čo sa týka voľných víkendov, áno aj tie by som občas brala. Zašla by som si manželom do kina, na prechádzku, alebo by sme len tak posedeli, dali si víno, pozreli nejaký dobrý film, uľahli spoločne a milovali sa. Občas by som totiž mala rada manžela skutočne len pre seba, pretože teraz sa o neho delím a zatiaľ prehrávam. Občas by som chcela odísť a vrátiť sa až na druhý deň, zažiť okamžiky života, ktoré sú náhodne a čakajú von za bránou nášho domu. Občas by som chcela mať viac času na seba, pretože som žena a ženou by som chcela byť aj naďalej.
Nejde to. Všetko robím v zhone, upratujem, varím, žehlím, nakupujem, cvičím, starám sa o seba, delím sa o manžela, delím sa o posteľ, delím sa o jedlo, nemôžem odísť vychutnávať nové veci života, pretože je tu niekto kto ma potrebuje. Niekto s kým sa o jedlo rada podelím, niekto komu požičiam svojho manžela bez výčitiek a žiarlivosti, niekto kto ma zamestnáva na plný úväzok bez toho, aby mi za to vyplácal mzdu a ja sa z toho teším. Zvládam to. Sama. Nie, dobre, s manželovou pomocou, pretože skutočne pomáha. Tešíme sa s dcérky spoločne a spoločne sa staráme. Nepoznáme čo to je babka či dedko, pretože žijeme v cudzine a rodiny máme ďaleko. Pomohli by, radi, ale nedá sa. Takže to tiahneme v dvojke a ide to.
Ale práve preto, že viem, ako to je a že pobyt doma s dieťaťom nemá nič spoločné s dovolenkou, by som rada práve toto slovo vyhodila a nahradila ho iným. Dovolenka je oddych, načerpanie energie na ďalší boj so životom, na plnenie si povinností. Ja neoddychujem, nemám čas, moje dieťa nepočká. A oddýchnuto nevyzerám aj keď sa o to snažím pomocou kúzelných farbičiek, ktoré bývajú v mojej kúpelni. Nuž, mám pred sebou ešte rok takej dovolenky a vzhľadom na to, že sa názov tejto starostlivosti nezmení, budem teda hovoriť, že som na aktívnej dovolenke, pretože to vystihuje realitu.
Prípadne pozvem na kávu človeka, ktorý to takto úprimne pomenoval. Niekde medzi prebaľovaním, dováraním obeda, odkladaním hračiek a chystaním veci na vonku si s ním či s ňou krásne pokecám o tom, ako by som rada zažila dovolenku za minimálnu mzdu a nech poradí ako na to, pretože tie nezbedné pôrodnice ten manuál zabúdajú dávať.
