Táto podraďovacia spojka sa stala súčasťou našich životov viac než si možno myslíme. Je jedno ktorej oblasti života sa to týka, je tam. Spájame ňou naše plány, túžby a sny.
Krásne poháre na víno. Keď z nich pijeme pri výnimočných príležitostiach, ktoré sme si určili my, je to iný zážitok. Počas roka sa z nich však nenapijeme. Prečo? Lebo! Máme x dôvodov a odôvodnení. V obchode dlhší čas obkukujeme obraz, ktorý sa nám veľmi páči a cenovo rodinný rozpočet tiež nezrujnuje. Chodíme však len pozerať a snívať. Prečo? Lebo! A zase x dôvodov.
Čas ide. Ten nečaká. Čas nezaujíma naše LEBO. Berie si z našich životov náš čas, ktorý je vzácny. Čas sa nepýta na naše dôvody, prečo nedokážeme využiť maličkosti, ktoré dokážu v našom živote skladať mozaiku. Mozaiku šťastia, v ktorej sa dokážeme cítiť tak dobre i keď máme problémy, ktoré sú súčasťou života.
Čakáme. Stále na niečo čakáme. Čakáme na ten správny deň, keď si konečne kúpime ten obraz, keď použijeme pekné vínové poháre. Čakáme kedy príde ten správny deň, aby sme začali čítať, cvičiť, ísť na výlet, na to miesto ktoré sa nám páči a na ktorom sa cítime dobre. A keď sa sami seba opýtame prečo to neurobíme kľudne i teraz, tak použijeme to naše LEBO.
Poznám to veľmi dobre. Čakala som. Dnes ani neviem na čo. Vlastne áno. Čakala som na ten správny deň. Na ten správny okamžik. Ako mal vyzerať neviem. Myslela som, že to proste príde a ja to budem vedieť a tie plány, ktoré som mala budem postupne uskutočňovať. Život mi však priniesol niečo iné. Ukázal mi na dosť smutných udalostiach, ľudských životov v mojom blízkom okolí, že to naše LEBO je opodstatnené len v istých životných situáciách. Vo väčšine prípadoch je to však naša výhovorka. Je jedno či je to lenivosťou, či pohodlnosťou. Je to väčšinou skutočne výhovorka, za ktorú sa schovávame a neuvedomujeme si, že čas je naozaj tak vzácny a rýchly.
Maličkosti. To je to, čo tvorí naše životy lepšími. Maličkosti, ktoré nám pomáhajú vyrovnávať sa s hektickým životom a svetom okolo. A my si to nevážime. Čakáme. Stále čakáme, LEBO!
Nečakám. Snažím sa vziať si tie maličkosti zo života. Snažím sa vyhýbať sa spojke LEBO. Prečo? Lebo raz keď príde deň, kedy už nebudem môcť napiť sa z tých krásnych pohárov, keď už nebudem môcť ísť na výlet na miesto, ktoré sa mi páči, keď už nebudem môcť opýtať sa rodiny či kamarátky ako sa majú, bude neskoro ľutovať a chcieť to zmeniť. Ďakujem životu, skúsenostiam a udalostiam, že ma učia chápať podstatu detailov, maličkosti. To sú totiž tie momenty, na ktoré čakáme a nechávame ich prechádzať okolo nás bez povšimnutia. Nie je to jednoduché, ale i snaha sa počíta. A každá dobre strávená minúta po sebe zanechá ten príjemný pocit, z ktorého môžeme v ťažkých chvíľach čerpať.
